Tomáš Hubočan je zo Žiliny, kde sa narodil pred 22 rokmi. K futbalu ho paradoxne nepriviedol nikto, do svojho prvého mužstva sa prihlásil sám. "Začal hrávať v Bánovej -- to je jedna zo žilinských štvrtí. Stále hovoril iba o futbale, tak sa prihlásil do miestneho klubu. Vtedy mohol mať sedem rokov," hovorí pre HN jeho mama Jana Hubočanová.

Nebol žiadne poleno
V spomínanej Bánovej sa stal kapitánom žiackeho mužstva a všimli si ho zástupcovia klubu zo Žiliny. "Chceli ho mať v juniorskom mužstve. My sme neboli proti a zároveň v šiestej triede prestúpil do žilinskej športovej školy," povedala Hubočanová. Futbal nezostal jediným športom, ktorému sa mladý Hubočan venoval. "Nebol žiadne športové poleno, hrával rekreačne tenis a dodnes má veľmi rád snoubording," uviedla jeho mama.
Na jeho začiatky si spomína aj generálny manažér Žiliny Karol Belaník. "Už vtedy bolo na ňom vidieť, že vďaka agresivite, dôrazu a nasadeniu z neho niečo vyrastie," tvrdí pre HN Belaník. Podľa neho však nemal kombinačné futbalové schopnosti, tie však nahrádzal svojou buldočou povahou. "V tom je veľmi silný. Herne mu pomohlo hlavne polročné hosťovanie v Zlatých Moravciach," povedal Belaník.

Šancu mu dal Jurkemik
Prvú príležitosť zahrať si najvyššiu súťaž mu dal tréner Ladislav Jurkemik, vtedy mal Hubočan 20 rokov. "Karol Belaník sa čudoval, koho som to postavil. Hubočan však mal už vtedy v sebe dynamiku a agresivitu," skonštatoval pre HN Jurkemik. Pripomenul však, že jeho najväčším problémom boli príhrávky a technické nedostatky. "Tieto nedostatky sme museli odstraňovať," poznamenal Jurkemik. Hneď v prvej sezóne v našej lige sa Hubočan zaradil medzi najlepších obrancov našej najvyššej futbalovej súťaže, bol členom ligovej jednástky roka. Aj vďaka jeho výkonom získala Žilina majstrovský titul. Na jeseň minulého roka sa dočkal aj prvého štartu v slovenskej futbalovej reprezentácii.