Od konca druhej svetovej vojny a neskoršieho vzniku Sovietskeho zväzu nastala vo svete športu dominancia dvoch krajín. Okrem predchodcu Ruska aj ďalšej svetovej veľmoci, Spojených štátov amerických. Podobne ako v politike, aj na akomkoľvek športovom podujatí panovala medzi nimi obrovská rivalita. Najviditeľnejšia bola počas letných olympijských hier v druhej polovici 20. storočia. Obe krajiny si prostredníctvom úspechov a počtom získaných medailí dokazovali, ktorá je lepšia. S odstupom času treba zhodnotiť, že USA. V histórii letných olympiád totiž získali celkovo takmer 2 200 medailí. Rusko a predtým Sovietsky zväz ich vybojovali takmer o tisíc menej.
Vrcholom vplyvu politiky týchto štátov do sveta športu bol začiatok osemdesiatych rokov. Spojené štáty sa práve z politických dôvodov odmietli zúčastniť letnej olympiády 1980 v Moskve. Odveta zo strany vtedajšieho režimu prišla o štyri roky. Olympiáda 1984 v Los Angeles bola bez účasti krajín sovietskeho bloku. Aj preto sú dodnes stretnutia USA a Ruska v akomkoľvek športe špecifickou udalosťou. "Je to súboj veľmocí. Hlavne pre Rusov bude obrovskou motiváciou poraziť veľkú Ameriku u nich," povedal o víkendovom finále Davisovho pohára jeho víťaz z roku 1980 Jan Kodeš.
StoryEditor
Spojené štáty a Rusko. Nielen športová rivalita
Od konca druhej svetovej vojny a neskôršieho vzniku Sovietskeho zväzu nastala vo svete športu dominancia dvoch krajín. Okrem predchodcu Ruska aj ďaľšej svetovej veľmoci, Spojených štátov amerických. Podobne ako v politike, aj na akomkoľvek športovom podujatí panovala medzi nimi obrovská rivalita.