Slovenská atlétka Martina Hrašnová dosiahla v hode kladivom najlepší svetový výkona roka. V Trnave hodila 76,90 metra. Aj to z nej robí našu najväčšiu medailovú nádej na svetovom šampionáte v Berlíne. "Dúfam, že sa mi konečne podarí získať medailu,“ tvrdí pre HN Hrašnová.

Začiatok novej sezóny vám vyšiel nad očakávanie, máte šancu sa ešte zlepšovať?
Celá príprava na túto sezónu prebehla bez problémov, ale na jej začiatku som mala zdravotné problémy, ktoré sa už vyriešili. Takže dúfam, že teraz to už bude iba lepšie. Už som síce absolvovala pätoro pretekov, ale tie predtým boli skôr tréningové. Až teraz som išla naplno a som rada, že sa mi podarilo dosiahnuť takýto výkon.

Čomu pripisujete, že ste dosiahli v hode kladivom najlepší svetový výkon tohto roka?
Zdravotné problémy mi spôsobili výpadok, a tak som bola maximálne oddýchnutá.

Na minuloročnej olympiáde ste s ôsmym miestom neboli spokojná. Ovplyvnilo vás to pred touto sezónou?
Na olympiáde som mala smolu, lebo krátko pred jej začiatkom som sa zranila, mala som problémy s ramenom. Nemyslím si, že bolo treba niečo meniť, takže som už dopredu vedela, ako chcem prípravu absolvovať.

Na menších pretekoch dokážete dosiahnuť tak ako teraz kvalitné výkony, na významných podujatiach ste však žiadny výrazný úspech nedosiahli. Čím to je?
Takéto reči nemám veľmi rada, pretože my máme iba raz do roka vrcholné preteky. No a na túto vysokú úroveň som sa dostala iba nedávno. Kým som bola juniorka, získala som však aj niekoľko medailí.

Zo seniorských šampionátov vám však úspešný výsledok chýba.
Je pravda, že olympiáda mi nevyšla, ale rok predtým na svetovom šampionáte v Osake som dosiahla takmer môj najlepší výkon v sezóne, napriek tomu som však z kvalifikácie nepostúpila. Nevidím to tak, že by som zlyhávala na vrcholných podujatiach, minulý rok bolo dôvodom zranenie.

Svetovým tabuľkám teraz vládnete, dokážete sa motivovať na to, aby ste dosiahli ešte kvalitnejšie výkony?
Vnímam svetové tabuľky už len kvôli tomu, lebo chcem vedieť, ako sú na tom moje súperky. Teraz je však začiatok sezóny a nie každá pretekárka už súťažila.

Pomáha vám zdolanie takýchto rekordov k tomu, aby ste si finančne polepšili, prípadne získavali sponzorov?
Určite platí fakt, že keď sa zlepšujem, je o mňa väčší záujem. Nielen zo strany médií, ale aj sponzorov.

Máte vôbec na Slovensku dostatočné podmienky na to, aby ste mohli stále patriť medzi najlepšie kladivárky sveta?
Ak to porovnám so zahraničím, tak podmienky určite nemám ideálne. Preto sa snažím chodiť trénovať do zahraničia. Spolieham sa najmä na prostriedky z nášho atletického zväzu, ktoré mi vytvárajú z peňazí zo štátneho rozpočtu. Čo sa týka sponzorov, nie je jednoduché zohnať ich, pretože tento šport nie je populárny, a už vôbec nie na Slovensku.

Počas kariéry ste si odpykali aj dvojročný dištanc za doping. Do akej miery vás táto aféra ovplyvnila?
Bolo to pre mňa veľmi nepríjemné, pretože to stále vnímam tak, že som za to nemohla. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Keď sa však na to pozriem spätne, tak mi táto dopingová aféra pomohla v tom, že som si počas tých dvoch rokov dostatočne oddýchla a načerpala novú chuť trénovať. Začala som mať iný prístup, zmenila som trénera a aj spôsob trénovania.

Teraz patríte medzi svetovú špičku. Nemáte problém s tým, že vás dopingoví komisári neustále kontrolujú?
Dopingové kontroly sa robili často vtedy aj teraz. Atletika je veľmi kontrolovaný šport, stále musíme odovzdávať plán, kde sa budeme nachádzať. Tak nás môžu komisári kedykoľvek navštíviť a aj to robia. Čo sa mňa týka mňa, necítim žiadne zvýšenie počtu kontrol po mojej dopingovej afére.

V auguste vás čaká svetový šampionát v Nemecku, na ktorom budete najväčšou slovenskou nádejou na medailu. S akými cieľmi tam pôjdete?
Dúfam, že sa mi konečne podarí získať medailu.

Aj napriek tomu, že sa vám na akciách doteraz nedarilo?
V prvom rade mám teraz na zisk medaily výkonnosť. Keď som ju doteraz nemala, tak som nemohla počítať s tým, že získam medailu na nejakom veľkom podujatí.