V gréckej Olympii včera slávnostne zapálili oheň pre letné olympijské hry v čínskom Pekingu. Olympijský oheň sa do metropoly najľudnatejšej krajiny sveta dostane až o vyše štyri mesiace. Dejisko športového sviatku roka však už teraz zamestnáva športové aj politické špičky planéty. Hlavným predmetom názorových polemík je otázka dodržiavanie ľudských práv v Číne.
Tibet, Brusel, Hollywood
Najskloňovanejšou olympijskou témou posledných dní sú požiadavky rôznych svetových organizácií, ktoré chcú bojkot pekinských hier. Dôvodom je nedodržiavanie ľudských práv v najľudnatejšej krajine sveta. Olej do "olympijského ohňa" prilialo aj minulotýždňové krvavé potlačenie pokojných demonštrácii v tibetskej metropole Lhasa.
"Ak Čína neprehodnotí svoje zásahy v Tibete, mala by sa zvážiť možnosť bojkotu pekinských letných olympijských hier," vyhlásil v nedeľu pre nemecký denník Bild predseda Európskeho parlamentu Hans Gerd Pöttering. Bojkot olympiády požaduje nielen časť politických špičiek, ale aj niektoré hviezdy svetového šoubiznisu. "Ak čínska vláda nezmení svoj postoj k dodržiavaniu ľudských práv, jednoznačne by sme mali olympiádu bojkotovať," tlmočil názor hollywoodskych hercov Richard Gere. S ich názor však nesúhlasí prezident Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge. 65-ročný Belgičan v nedeľu vyhlásil, že usporiadanie olympijských hier môže v Číne odštartovať zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu súčasnej situácie. "Veríme, že sa Čína tým, že sa dobrovoľne podrobí skúmaniu 25-tisíc novinárov z celého sveta, zmení. Pridelením práva organizovať hry najľudnatejšej krajine sme umožnili pätine ľudstva prístup k ideám olympizmu," uvádza sa v stanovisku šéfa olympijského výboru.
S jeho postojom sa stotožňujú aj ministri členských štátov Európskej únie, ktorí sú zodpovední za oblasť športu. "Šport vo všeobecnosti a olympijské hnutie obzvlášť platia ako motor pre ľudské práva. Preto s bojkotom nesúhlasíme," vyhlásil rakúsky sekretár pre šport Reinhold Lopatka.
Slováci bojkot odmietajú
Predstavitelia Slovenského olympijského výboru výzvy na bojkot olympijských hier odmietajú. Podľa nich by prípadný bojkot pekinských hier nezaslúžene a neodôvodnene potrestal športovcov, ktorí sa na športový sviatok roka dlhodobo pripravujú.
"Z hľadiska športovej výkonnosti má máloktorý reprezentant šancu zúčastniť sa na viacerých olympijských hrách. Preto by ich bojkot olympiády nezaslúžene potrestal," povedal pre HN generálny sekretár SOV Ľubomír Souček. Naši športovci už skúsenosti s ignorovaním olympiády majú. V roku 1984 sa ešte v československých farbách nemohli zúčastniť na hrách v Los Angeles. "Viem, že napríklad Jozef Pribilinec niesol svoju vtedajšiu neúčasť veľmi ťažko a doteraz sa s ňou nezmieril," dodal generálny sekretár nášho olympijského výboru.
Predstavitelia slovenského olympijského športu sa otázkou prípadného bojkotu podujatia budú ešte zaoberať v piatok počas valného zhromaždenia výboru. "Neočakávam, že svoj doterajší postoj zmeníme. Svoje minulotýždňové stanovisko sme už zaslali aj Medzinárodnému olympijskému výboru," skonštatoval pre náš denník Ľubomír Souček.
Protesty neobišli ani Olympiu
Včerajší slávnostný ceremoniál v gréckej Olympii nakrátko prerušila dvojica tibetských aktivistov, ktorým sa podarilo preniknúť cez policajné zložky až na olympijský štadión. "Bojkotujme krajinu, ktorá šliape po ľudských právach," hlásal transparent, ktorý rozvinuli Tibeťania.
Čínski diváci však tento protest nevideli. Štátna televízia krajiny prerušila svoje vysielanie a do programu narýchlo nasadila ilustračné archívne zábery zo starovekej Olympie. Najľudnatejšia krajina sveta včera tiež potvrdila, že si s dodržiavaním ľudských práv veľké starosti nerobí. Miestny súd odsúdil organizátora petičnej akcie za dodržiavanie ľudských práv Janga Čun--lina na päť rokov väzenia za údajné rozvracanie štátneho zriadenia.
Bývalý továrenský robotník oficiálne vystúpil proti organizovaniu olympijských hier a otvorene nabádal vedúcich predstaviteľov štátu na dôslednejšie dodržiavanie základných práv a slobôd. "Chceme ľudské práva, nie olympiádu," znelo motto petície, ktorú pred zatknutím aktivistu podpísalo až 10-tisíc Číňanov.