V mladosti sa kvôli pravde dokázal na futbalovom trávniku pobiť, ak nesúhlasil s pískaním rozhodcu, hodil po ňom loptu. A v nemeckom Duisburgu povedal bývalý československý a slovenský reprezentant Ľubomír Moravčík trénerovi do očí, že ak má fungovať na pozícii, kde nikdy nehral, tak "dovidenia, ja tu nemám čo robiť, odchádzam“. No najkontroverznejší moment, ktorý mu ľudia dodnes pripomínajú, sa udial na svetovom šampionáte v Taliansku 1990. Vo štvrťfinále proti Nemecku vykopol pred očami rozhodcu kopačku, a videl červenú kartu. "Bolo to vyústenie za tendenčné rozhodovanie. Súper mi stúpil na pätu a bola to určitá provokácia. Snažil som sa o spravodlivosť na trávniku,“ povedal pre HN Moravčík.

Skratový typ hráča
Moravčíkovu futbalovú povahu, ktorá ho neraz dostala do problémov, azda najlepšie pozná Milan Lešický. Poznal ho od jeho desiatich rokov a jeho rukami prešiel v mládežníckych tímoch Nitry a neskôr aj v československej juniorskej reprezentácii. "Prejavoval sa ako technický a veľmi emotívny hráč. Mal prchkú povahu, veľmi rád vyhrával a každú krivdu dával najavo,“ povedal pre HN Lešický. Podľa neho bol 79-násobný reprezentant Československa a neskôr aj Slovenska skratovým typom futbalistu. No napriek jeho občasným "úletom“ si ho ľudia aj fanúšikovia vážili. "Ako hráč aj ako človek bol absolútne charakterný. Takých jeho cirkusov na trávniku som zažil viac, no vždy, keď prišiel do kabíny, sa za to spoluhráčom ospravedlnil,“ konštatuje Lešický. Moravčík sa z dresu Plastiky Nitra dokázal prebojovať až do nominácie na šampionát v Taliansku 1990. Odohral všetkých päť zápasov a upútal tam manažérov zahraničných klubov. "Bolo krátko po revolúcii, otvorili sa hranice a aj s prispením Antona Ondruša som podpísal zmluvu so St. Etienne,“ hovorí Moravčík. V jeho drese odohral šesť sezón, nastúpil na takmer dvesto duelov a strelil 31 gólov.

Vzdor v Nemecku
V roku 1996 však St. Etienne zostúpilo do druhej francúzskej ligy a nemalo peniaze na zaplatenie Moravčíka. Prestúpil do konkurenčnej Bastie, kde bol rovnako ako v predchádzajúcom klube tvorcom hry. Po dvoch rokoch cítil, že potrebuje zmeniť krajinu. "Chcel som ešte skúsiť aj inú ligu, než bola francúzska. Aj kvôli životu po kariére som si vybral Nemecko a odišiel som zadarmo do Duisburgu,“ spomína slovenský Futbalista roka 2001. V 32 rokoch tak vstúpil do mužstva, kde vládli tvrdé tréningové pomery. Kládol sa tam dôraz na typický nemecký štýl založený na sile a kondícii. A navyše, Moravčík nebol tvorcom hry, ale "obyčajným“ členom stredu poľa. "Tomu sa nechcel podriadiť a vzpieral sa. Hovoril, že tam vôbec nemusí byť, keď z neho chcú v jeho veku urobiť atléta,“ konštatuje Lešický. Práve pre tieto problémy odohral za Duisburg iba päť ligových duelov a pomaly rozmýšľal o skončení aktívnej kariéry. No dočkal sa vykúpenia, vtedajší tréner škótskeho Celticu Jozef Vengloš presvedčil vedenie a približne za milión vtedajších mariek Moravčíka kúpil. "Médiá si jeho aj mňa podávali, že načo je Celticu futbalista v Kristových rokoch, čo sa nedokázal presadiť v Nemecku. Našťastie som vedel hrať futbal a dokázal, že sa pomýlili,“ dodal Moravčík. Práve v škótskom veľkoklube prežil jedno z najkrajších období kariéry. Bol kľúčovou postavou mužstva, ktoré počas štyroch rokov získalo dva majstrovské tituly, Škótsky pohár a dva triumfy v Ligovom pohári.

Dal sa na dráhu manažéra
Po skončení kariéry pôsobil Moravčík na Slovensku. Bol prezidentom ružomberského futbalového klubu, tri roky viedol reprezentáciu do 16 rokov a jednu sezónu viedol Zlaté Moravce v najvyššej súťaži. Nedávno vymenil funkcionársku a trénerskú pozíciu za manažérsku. "Spravil som si licenciu na hráčskeho agenta a tomu sa chcem v budúcnosti venovať,“ hovorí Moravčík.