Bronzový v pretekoch s hromadným štartom, biatlonista Pavol Hurajt nie je výnimočný zjav. Takých ako on je neúrekom, húževnatých, nesmierne trpezlivých, premýšľajúcich nad tréningom i slabinami. Ak sa nedopátra príčiny, zmáha ho nepokoj a začne provokovať okolie otázkami. Vždy túžil vyniknúť, no aj si opakoval: "Hury, nie tak zhurta, veď ty sa dočkáš."
Je veľa takých športovcov, no len málo z nich krôčik za krôčikom, postupuje milimetrovo vpred, aby opäť padol a znovu sa pozviechal. Pred každým svetovým šampionátom i turínskou olympiádou bolo u neho sympatické, ako vysoko rúbal, a smutné, ako tvrdo dopadal. Cítil, že môže vysoko vzlietnuť, vždy mu však niečo podložilo nohu pod kolená, pristrihlo krídla.
Pred odletom do Vancouvru stihol Pavol Hurajt aj víťazný štart na Bielej stope na Skalke. "Bolo to také 'midl' tempo, dobrý tréning. Lepší som mal ten nedávny počas rakúskeho sústredenia. Ole Einar Björndalen na mňa ukázal prstom a vybral si ma na tréning. Spolu sme ukrajovali z 30-tich kilometrov, z Toblachu smerom na Cortinu d'Ampezzo. Bolo to fajn, držal som sa ho ako štipec na golieri, obaja sme si tento tandem pochvaľovali."
Prečo spomínať minulosť, aj keď čerstvú, je zrejmé. Bronz podkuli detaily, nie jeden, ale možno aj desiatky ďalších. Tréning so slávnym Björndalenom bol jedným z nich, ktovie, či nie najpodstatnejší. Dovtedy Hurajtovi krídla rašili, no priazeň Bjorndalena mu ich rozprestrela do úctyhodnej šírky.
Pavol Hurajt si na svoje výslnie trpezlivo počkal. Kedysi z neperspektívneho bežca sa stal z núdze biatlonista a chvíľu trvalo, kým prišiel prvý impulz, prvé nakopnutie. Pred šiestimi rokmi ho vyhlásili za slovenského Kráľa biatlonovej stopy. Dvakrát skončil tretí v pretekoch SP, v Osrblí a americkom Fort Kente. V živej pamäti zostala aj jeho 4. priečka vo Fort Kente v pretekoch s hromadným štartom, keď na trati spadol a s plným zásobníkom nábojov v ústach bežal na poslednú streľbu poldruha kilometra. Lámala sa aj tradícia v slovenskom biatlone, v desaťročnej histórii ankety sa stalo prvýkrát, že na biatlonový trón zasadol muž.
"Konečne mi začala ovocie prinášať systematická príprava. Samozrejme, nie v každých pretekoch sa mi darilo, no naše možnosti nie sú v repre družstve také, ako absolútnej svetovej špičky, ktorá má lepšie servisné možnosti, súvisiace s materiálmi, voskovaním," nechal sa počuť Hury. "Škoda, že nasledoval neúspech na majstrovstvách sveta v Oberhofe, no nebol psychickou záležitosťou, neberiem to ako tragédiu, ale ako ponaučenie."
Ďalšie nakopnutie, ďalšie poučenie, že výslnie je vratký pojem. "Na svetovom šampionáte v Oberhofe som si vybral zlé lyže, no podpísal som po nich zmluvu s inou firmou,, čo by sa malo pozítívne prejaviť." Povzbudzoval ho aj tréner Juraj Sanitra: "Treba vždy chápať olympijský mezocyklus a to, že Hurajt neuspel na jednom podujatí, nemôže vyvolávať pesimizmus."
Pavol Hurajt sa v roku 2004 stihol stať v Osrblí aj letným majstrom sveta. "Zlato som nikdy nemal, o to viac chutí." Pri všetkej skromnosti, o odmenách sa s nikým nerozprával. "Vôbec neviem, koľko je za zlato. Možno niečo bude, presnú sumu však naozaj neviem a ani ma nezaujímala." U Huryho zaujala už vtedy zlatá farba na puške. "Symbolizuje chuť po víťazstvách, určite sa o ne budem snažiť, aj keď viem, že ich bude sprevádzať aj veľa neúspechov. Dlho som prehrával, teraz chcem navodiť iný trend."
Vo finiši Hurajt bežal s dvoma zástavami v rukách, okrem slovenskej aj dosť neznámej. "Tú zo Štrby, môjho bydliska, mi dal prednosta obecného úradu. Dohodu som s ním nemal, bolo to úplne spontánne." A tréner Sanitra sa pripojil: "Paľove zlato má symboliku v jeho zlatom nafarbenej zbrani. Aj to svedčí o tom, že chce neustále vyhrávať a má aj dostatočné sebavedomie."
Biatlonový život pokračoval ďalšími stupienkami za slávou. Za jeden z nich možno považovať európsky šampionát'05 v ruskom Novosibirsku so strieborným Pavlom Hurajtom na vytrvalostnej 20-km trati. Odrazu sa situácia tesne pred začiatkom MS v Hochfilzene rázne zvrtla k lepšiemu. "Ak by som si toto striebro mal niekam zaradiť v mojej zbierke úspechov, tak by som ho dal rovnocenne k vlaňajším priečkam z pretekov Svetového pohára," tvrdil. Opäť sa stal Kráľom biatlonovej stopy, jeho zlato na letných MS v Osrblí, striebro na ME v Novosibirsku a bronz na Svetovej zimnej univerziáde v rakúskom Hochfilzene boli ďalším hnacím motorom. Svetový šampionát v Hochfilzene však opäť nezvládol a úplne prepadol.
ZOH v Turíne vyvolali u Pavla Hurajta značné rozčarovanie. Horúci tromf slovenského biatlonu sa zmenil v predčasne ukončenej sezóne na nešťastníka, ktorý si kládol otázku, prečo sa tak stalo. "Poviem otvorene, som sklamaný. Verím, že po sezóne sa všetko, vrátane vzťahov, utrasie. Teraz na mňa čakajú testy a úvahy o tom, prečo mi to poriadne nebehalo a nestrieľalo," konštatoval smutne.
Aj tréningový denník pomáhal pri analýzach. "Vyšlo mi z neho, že som trénoval oveľa viac ako dosiaľ. Možno sa nad mojimi nepresvedčivými výkonmi podpísala pretrénovanosť a únava. Môžem povedať, že som v objemových kilometroch a intenzite prekročil o 20 - 30 percent záťaž v predchádzajúcich rokoch, no efekt tomu nenasvedčoval. Aj preto hľadám radu, pomoc a odpoveď na viaceré otázky u ďalších odborníkoch, najmä z radov lekárov a z pohľadu biochémie."
Až MS vo švédskom Östersunde'08 vyvolalo kvetnaté prívlastky. Pavol si pred ním na Európskom pohári v Osbrlí, s tretím miestom v šprinte a druhým v stíhačke, zdvihol sebavedomie a forma vydržala až do Östersundu. Na MS dosiahol svoj životný výsledok a aj si 14. miesto v šprinte vedel oceniť, no bez nejakých veľkých slov. "Nebol som nervózny, aj preto som zo seba vydal všetko, čo som mal natrénované. Dnes to bolo z mojej strany super, ešte nikdy, a to sa pohybujem v biatlone už dosť dlho, som na majstrovstvách sveta takto vysoko neskončil."
Pred dvoma rokmi to bola ozajstná tortúra. Najviac zodpovednosti za výsledky si nabral na svoje bedrá tridsiatnik Pavol Hurajt. Nebyť jeho, výrazne by ubudlo z úspechov, ktoré výpravu sprevádzali na MS v Östersunde a aj na ME v Novom Měste nad Váhom. Pavol Hurajt mal za sebou vrátane štafiet šesť štartov na MS a štyri na ME, z nich k plnej spokojnosti zvládol v individuálnych pretekoch štyri zo siedmich. "Aj keď sa vtedy mohlo povedať, že som nevyužil blízkosť medailovej šance, najmä v spojení s 5. miestom na ME vo vytrvalostnej dvadsiatke, uspokojoval ma fakt, že po vzácnom kove som siahal a bol k nemu veľmi blízko. Stačilo naozaj málo, kúsok povestného šťastia."
Pavol Hurajt si vždy presne určoval, na čo a na koho si môže trúfať. "Opäť som sa ocitol tam, kde som bol, s poznaním, že rovnocenný krok môžem držať s hocikým," povedal po zime 2008.
Až po skončení sezóny zostal čas, aby si riešil aj ekonomické záležitosti s výškou platu. "Teraz sa týmito záležitosťami nezaoberám, no je úplne samozrejmé, aby som poberal normálny plat, z ktorého môžem žiť," skonštatoval vtedy a opäť sa tešil z piedestálu Kráľa biatlonovej stopy. "Majstrovstvá sveta mi dodali silu, ak pozmením trochu prípravu, po konzultáciách s Jurajom Sanitrom, dopátram sa aj príčin, prečo nemohlo byť lepšie. Odrobil som si veľa, no často záleží na detailoch, pretože v tréningoch som si niečo iné ako predtým nenaložil."
Pavol Hurajt v septembri 2008 stihol aj ďalší významný krok, oženiť sa v Pribyline s Jankou Kustrovou, "Bol už čas, som s ňou už vyše desať rokov, takže výrazné zmeny nečakám, akurát, že to bude na papieri. Gro tréningu sa nezmení, ťažko niečo iné vymýšľať. Bude to asi o detailíkoch, v nich treba vyšpikovať prípravu."
Vlani na MS v kórejskom Pjongčangu úsilie Huryho sa zakrylo skvelým striebrom Anastasie Kuzminovej. Pred MS sa neriešila predchádzajúca výsledková neúroda, Pavol Hurajt sa cieľavedome pripravoval len a len na šampionát. Šťastena mu však nezapriala a 20. miesto v šprinte nevystihlo jeho aktuálnu formu, najmä bežeckú.
Život je vrtkavý, tobôž športový. Kto verí, nezúfa, dočká sa slasti. V biatlonovej družine niet toho, kto by celým srdcom Pavlovi Hurajtovi bronz nedoprial, pretože mu pod olympijský oltár priniesol asi najviac obetí.