Nie každému kvalitnému hokejistovi sa podarí presvedčiť manažment v zámorí, že má na to, aby sa dostal do najprestížnejšej hokejovej súťaže na svete. Slovenský reprezentant a majster sveta z roku 2002 Rastislav Pavlikovský tiež o tom vie svoje. Vlani sa pokúšal dostať sa do NHL ako hráč Minnesoty, no vinou zranenia ramena sa musel uspokojiť iba s miestom na farme v Houstone Aeros. Pred touto sezónou zasa "koketoval" s Carolinou, aby nakoniec absolvoval kemp v St. Louis, no ani toto zaklopanie na bránu nebolo spečatené úspechom.
Po mnohých rokovaniach v NHL ste sa nakoniec dohodli na ročnej zmluve so švédskym klubom Leksand Stars. Prečo sa ste dali prednosť pôsobeniu v Európe?
- Nemal som záujem o dvojcestný kontrakt, o ktorý sa vedenie Blues usilovalo už na začiatku kontaktov. V kempe St. Louis sa mi vcelku darilo, medzi osobnosťami tímu so zmyslom pre tvorivý hokej som sa cítil dobre. Najmä Paľo Demitra mi značne uľahčil pozíciu, pomohol v možnosti uchytiť sa a byť v pohode. Je to pán hokejista, ktorý má rešpekt všade, kde sa pohne. Myslím si, že som sa ukázal v dobrom svetle, mal som tri body v troch prípravných dueloch, no ani to nestačilo na to, aby mi v St. Louis navrhli jednocestný kontrakt.
Z akého dôvodu ste nechceli pristúpiť na dvojcestnú zmluvu?
- V minulom ročníku som v Houstone okúsil atmosféru farmárskych bojov. Je to hokej o niečom inom, než čo ja obľubujem. Nie som žiadny ucháň, aby som sa otĺkal a dostával do bitiek. Farma nie je nič pre mňa. Domnievam sa, že každý človek má svoju hodnotu, ktorú by nemal strácať zo zreteľa. Hoci ma funkcionári presviedčali, že na farme budem iba dočasne, neveril som týmto rečiam. Chcel som mať čierne na bielom, že moja perspektíva sa vzťahuje na NHL. Predstavitelia klubu však uprednostnili obchodné kritériá, v Amerike je totiž hokej najmä o dolároch.
Nie ste jediný, kto si po sklamaní bude liečiť rany v Európe. Na starom kontinente sa kluby so záujmom o vaše služby doslova predháňali...
- Nuž, naozaj sa mi zhromaždilo ponúk neúrekom, bolo ich presne deväť. Zo Švédska, z Fínska, zo Švajčiarska, z Ruska. Ja som si však povedal, že pôjdem tam, kde sa hrá najkvalitnejší a najľúbivejší hokej. Leksand má ambície, meno, okrem toho tam hrá aj môj brat Richard, a to je veľké plus. V tíme sú zranení strední útočníci, čo znamená, že bez vyčkávania budem platným členom základnej zostavy.
O vaše služby mal eminentný záujem aj bohatý ruský klub Kazaň, za vaše angažovanie v ňom sa vyslovil aj jeho tréner Vladimír Vůjtek...
- Nuž, naozaj mi zopárkrát volal. Počul som už predtým, že podmienky pre legionárov v Rusku sú vynikajúce a naozaj mi predostretá ponuka takmer vyrazila dych. Bolo to na úrovni NHL. Lenže rokovania sa akosi začali naťahovať, musel by som ešte pár dní vyčkať, a to som nechcel.
Dvere za pôsobením v NHL ste však ešte definitívne nepribuchli...
- Stále som toho názoru, že na NHL mám, ale zrejme ešte nenastal správny čas. Musím vyčkať na vhodný moment. Švédska Elitserien je hodnotná súťaž, v ktorej sa uplatnia iba silní jednotlivci. Pre mňa to bude najlepšia príprava na neskoršie realizovanie zámerov predsa len sa presadiť aj v zámorí.
StoryEditor