Víťaz Veľkej pardubickej Josef Váňa pre české Hospodářské noviny:
Trinásť rokov ste neobhajovali triumf na Veľkej Pardubickej. Išli ste v závere až na hranice svojich možností, boli ste nervózny?
Ale nie, žiadne nervy, naopak. Mal som z toho veľkú zábavu. Hovoril som si, že keď to vyslovene neskazím a niekde spadnem, môžem si povedať: Fajn, mám to za sebou a stačilo. Ale keď sa to začalo takto vyvíjať, bola to úplne iná situácia. Už za lesíkom som videl, že to nie je zlé. Stále som mal rezervy.
Tohtoročný finiš bol extrémne tesný, dokonca sa riešil až za zeleným stolom...
Nepozeral som sa doľava, doprava. Marka Stromského na druhom mieste som videl až na poslednú chvíľu. Cítil som ho za sebou, tak som Tiumena vytiahol do inej stopy. Ale samozrejme, nechal som tam miesto aj jemu. Keby ten protest uznali, musel by som sa tomu smiať.
Hneď po pretekoch ste uviedli, že do medzery u bariéry by sa vošli aj dva kone. Koľko miesta tam presne bolo?
Tak ako som povedal, na dva kone. Možno som mal dať Tiumenovi dve, tri rany bičom, vyhral by som s výraznejším náskokom a bolo by to bez problémov. No ja už som raz taký. Vždy mi stačilo víťazstvo o kúsok, pretože viem, aké úsilie stojí koňa každý dostih. Mám k tomu trochu iný vzťah, než niektorí mladí pretekári.
Boli ste si po prejdení cieľa istý, že ste vyhrali?
Nie úplne. Síce som si hovoril, že som tam bol o dĺžku hlavy skôr, ale nanazval by som to istotou. Tak som sa pýtal Mareka Stromského, čo si myslí on. Povedal, že vyhral on. Tak mu odpovedám: To si teda nevyhral, chlapče.
Kam by ste súčasného víťazného koňa Tiumena zaradili medzi ostatnými víťazmi?
Je to veľmi ľahké. Vronsky, môj víťaz z roku 1997, by sa mohol s Tiumenom porovnávať. Na oboch bolo nádherné pretekať. Železník bol na pretekanie oveľa náročnejší, ale to som bol ešte mladý chlapec. Dnes už by som Železníka asi nezvládol.
Vyskúšali ste si víťazstvá ľahké, tesné i po páde. Čo sa ešte môže stať?
Možno už nič. Veľmi záleží na mojom zdravotnom stave. Ono to nie je žiadna "sranda" stále tie kĺby prehovárať, aby ešte chvíľu fungovali. Tí starší to veľmi dobre poznajú. Koleno malo byť operované už minulý rok, začína bolieť - nosím na tom bandáže. Pravda je, že s takým koňom ako Tiumen sú skoky veľmi ladné, takže sa to dá zvládnuť.
