Miroslav Hlinka
majster sveta z Göteborgu

Pre slovenský hokej to boli až nečakane úspešné majstrovstvá sveta. Do tímu sa zapracovalo niekoľko mladých hokejistov, ktorí v ňom môžu nastupovať v ďalších rokoch. Je vidieť, že aj napriek tomu, že vo výbere nie je desať a viac hráčov z NHL, dá sa vybojovať medaila. Chalani ukázali, či už z domácej extraligy, KHL, ale aj zo zámoria, že majú chuť reprezentovať, a že keď je tam srdce, pridá sa kus športového šťastia a formy, tak úspech môže byť na svete. No hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi, veľmi tenká. Na šampionáte sme to videli v stretnutí o postup zo skupiny proti Francúzsku, keď mohol jeden gól rozhodnúť o našom neúspechu. V tomto zápase chalani predviedli najhorší výkon, no vybojovali víťazstvo a postup, a to najťažšie si už prežili. Odvtedy bolo ich vystúpenie dokonalé. Nedá sa povedať, že o zisku medaily rozhodla nejaká kľúčová jedna vec. Je to súhra viacerých okolností, dobrá partia, mužstvo, nálada. Samozrejme, aj víťazné zápasy im dodali veľa sebavedomia, lebo uverili, že môžu uspieť proti ktorémukoľvek mužstvu na turnaji. Jedno súvisí s druhým, a pokiaľ vypadne jedno koliesko, môže nastať problém. To sme videli na domácom šampionáte minulý rok. Bolo tam chcenie, možno až prílišné. Boli tu naši najlepší hráči a kanadský tréner. No nepodarilo sa postúpiť ani do štvrťfinále. Najviac ma potešili mladí chalani a hráči z extraligy, ktorí si zastali svoje úlohy. A nemôžem zabudnúť na brankára Jána Laca, ktorý podával stále vyrovnané, dobré výkony.