V dlhoročnej telenovele či postupom času už tragikomédii s názvom Národný futbalový štadión si svoju úlohu zahral aj minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca. Ten sa totiž včera, iba štyri mesiace pred predčasnými voľbami zobudil a predostrel plán štátnej pomoci na výstavbu moderného športového stánku, za ktorý sa Slovensko nebude musieť konečne hanbiť.

Jeho vízia má však niekoľko háčikov či skôr hákov. Prvý: Eugen Jurzyca takmer s istotou nebude po voľbách šéfom ministerstva a nová vláda tento projekt asi veľmi rýchlo zmetie zo stola.

Hák druhý: Štát chce poskytnúť dotáciu iba tomu, kto postaví štadión zodpovedajúci kritériám Európskej futbalovej únie najlacnejšie. Tým de facto vylúčil z hry naše najslávnejšie a najpopulárnejšie kluby Slovan Bratislava a Spartak Trnava. Tak majiteľ belasých Ivan Kmotrík, ako aj Vladimír Poór sa totiž rozhodli ísť vlastnou cestou výstavby štadiónov za 60 miliónov eur. Pritom adekvátna aréna sa dá postaviť za 40 miliónov, čoho dôkazom je nový štadión Eden v Prahe, kde pôsobí miestna Slavia. Tento fakt dostáva do úlohy favorita na štátnu dotáciu napríklad Nitru – no je ťažko predstaviteľné, že by sa 20-tisícový štadión dokázal v tomto meste uživiť.

Hák tretí: Minister Jurzyca tajil výšku dotácií na Národný štadión zo štátneho rozpočtu. Skonštatoval len, že budú iba doplnkové, čo v preklade môže znamenať že nebudú tvoriť ani polovicu z celkovej výšky projektu. Všetky tieto nové vízie smerujú k jedinému – štadión s už prekliatym slovíčkom „národný“ z dielne Jurzycovho rezortu skončí rovnako ako tie predchádzajúce. Iba na papieri.