Keď si v autobuse všimnete, že máte špinavú košeľu, pretože práve idete z obeda, tak sa tiež hanbíte. Možno sú tie príklady zvláštne, ale napriek tomu súvisia so slovenským futbalom. V ňom sa totiž momentálne tiež každý hanbí. Po potupnej remíze 1:1 s trpaslíkom z Lichtenštajnska. Hanbí sa šéf nášho futbalu Ján Kováčik, hanbí sa tréner Stanislav Griga, rovnako aj druhý tréner Michal Hipp. A, samozrejme, hanbia sa aj hráči. Do jedného. Od brankára až po útočníkov. Dokonca sa hanbia aj tí, ktorí ani v spomínanom zápase nehrali. Lenže iba hanbiť sa nestačí. Dôležité je nájsť vinníka, prečo naša reprezentácia stagnuje a prečo sa jej svetový šampionát výrazne vzdialil. Všetci spomínaní totiž tvrdia, že hrali zle a že sa to nesmie stávať. Ale stalo sa to. Vinný nie je Kováčik, ktorý urobil ťah s dvoma trénermi, a zatiaľ si za ním stojí, aj keď tento ťah nefunguje. Respektíve vôbec nefunguje. Tréner Griga okrem hanbenia spomína aj to, že sa nevzdáva a z boja neodíde a jeho dvorný druhý tréner to len opakuje. Ako vždy. Pritom nevyhrať s futbalovým trpaslíkom sa stane každému. Problémom je fakt, keď náš tím nemá svoju hernú tvár a hráči hrajú odovzdane. Len príliš malým ospravedlnením je fakt, že je čas dovoleniek a naša reprezentácia si duel s Lichtenštajnskom pomýlila práve s dovolenkou. Takže. Dosť bolo hanbenia a hľadajme vinníka. Pretože vinník je vždy. Či už to bude šéf futbalu, ktorému nevyšiel ťah s trénermi, alebo to budú samotní tréneri, ktorí nevedia motivovať hráčov. Alebo sa napokon treba zamyslieť nad tým, či všetci hráči patria do reprezentácie a trebárs si môžu pomôcť hokejom. Hokejisti totiž dokázali, že medaila sa dá získať aj bez najväčších hviezd z NHL. Stačí len chcenie, odhodlanie a trénera, ktorý naučí svoj tím víťaziť (ako Vladimír Vůjtek). Najmä sa však už prestaňme hanbiť a nájdime konkrétneho vinníka.