Sen o postupe do štvrťfinále majstrovstiev sveta sa našim hokejistom rozplynul ešte pred podvečerným duelom s USA. V tom Slováci potrápili Američanov a napokon získali svoj posledný bol šampionátu. O konci našich však rozhodol už prvý dnešný duel. Cestu domov pre kapitána Tomáša Kopeckého a spol. zariadilo Bielorusko, ktoré zdolalo Nórsko 3:2. Znamená to, že Slovensko sa medzi osmičkou najlepších tímov sveta nepredstaví už druhýkrát za sebou. Z posledných ôsmich šampionátov tak bude vo štvrťfinále chýbať už šiestykrát – na MS v Česku obsadí prinajhoršom 11. miesto. HN sa pozreli na hlavné dôvody, prečo nám vyraďovacie súboje opäť ušli.
1. Škandál s kapitánom
Udalosť, ktoré nemá obdobu v histórii slovenskej reprezentácie a azda ani v histórii svetových šampionátov. Stiahnutie kapitána tímu Tomáša Kopeckého z hry v zápase proti Slovinsku bolo síce neobvyklé, ale dobre. No jeho posadenie na tribúnu proti Nórsku bolo tvrdým zásahom trénera Vůjtka do celkovej klímy a pohody v mužstve. Predstavte si, že by sa Miroslav Šatan, akokoľvek zle hrajúci, objavil mimo zostavy. Nepredstaviteľné. Čiže buď bol kapitán zle určený už pred začiatkom turnaja, alebo jednoducho nemal byť takto ponížený. Tento moment sa podpísal aj pod výkon tímu pri azda kľúčovej prehre s Nórskom 2:3.
2. Mizéria útočníkov
Z trinástich gólov Slovenska na šampionáte dali naši útočníci pred záverečným duelom s USA len sedem. Práve mizerná efektivita našich kanonierov sa podpísala pod nevýrazné výsledky a malý počet gólov na turnaji. Spomedzi nich bol najväčším sklamaním najlepší slovenský strelec v tejto sezóne NHL Tomáš Tatar. Za Detroit dal v tomto ročníku 29 gólov, na šampionáte v šiestich súbojoch žiaden. Na súperove brány pritom vyslal len desať streleckých pokusov – čo je v priemere 1,6 strely na zápas. Bieda. Na svoje góly sa tvrdo nadrel aj skúsený Marián Gáborík. O nepremenených tutovkách Mária Bližňáka či Milana Bartoviča je aj škoda hovoriť.
3. Neexistujúci líder
Má prirodzenú autoritu, vzbudzuje u spoluhráčov rešpekt aj za to, čo dokázal v hokejovej kariére a už len z jeho pohľadu musí byť hráčovi jasné, že niekde robí chybu. To sú základné črty vodcu kabíny, lídra mužstva, kapitána. Tomáš Kopecký ním rozhodne nebol, no pravdou je, že z hráčov v poli sa na túto pozíciu nehodil nikto. V takýchto prípadoch dochádza zväčša k tomu, že to kapitánske céčko putuje na dres brankárskej jednotky. Bez hráčov typu Miroslava Šatana, Zdena Cháru či Mariána Hossu to pôjde aj v budúcnosti ťažko. Okrem lídra nemáme na výber ani hráčov na tvorivej pozícii centra. Ale to už je niekoľkoročná bolesť národného tímu.
4. Nekompromisný žreb
Nie je to výhovorka, alibizmus ani ochrana pre našich hokejistov. Ale fakt. Slovenská reprezentácia ako jediné mužstvo na svetovom šampionáte musela odohrať v úvode turnaja štyri zápasy za päť dní. Nikto iný nemal takto nahustený program v sérii dva zápasy za sebou, voľno a ďalšie dva zápasy za sebou. Na hráčoch bola badateľná – v závere toho štvrtého duelu s Nórskom – únava. Z nej plynuli niekedy až nepochopiteľné vylúčenia slovenských hokejistov, najmä úmyselné pichnutie hokejkou od Andreja Meszároša. Dostal trest na päť minút plus do konca zápasu. Ten de facto neumožnil Slovákom vrátiť sa do zápasu a bol jednou z príčin krutej prehry.
5. Trénerské rošády
Od prvého zápasu predvádzal tréner Vůjtek v jednotlivých formáciách neustále zmeny. Okrem prehadzovania Kopeckého z prvej do štvrtej, na tribúnu a opäť do štvrtej „lajny“ podobne putovali zostavou aj Libor Hudáček, Richard Pánik, Tomáš Jurčo či Tomáš Tatar. Do žiadneho zápasu sme nenastúpili v rovnakom zložení ako v tom predchádzajúcom. Podľa trénera bolo jedným z dôvodov aj to, že hráči z NHL prichádzali do mužstva postupne a možno aj neskoro na to, aby sa dokázali zžiť so spoluhráčmi či so systémom hry. Navyše, jeden z najsnaživejších hokejistov na MS Vladimír Dravecký sa na počudovanie tiež viackrát objavil na tribúne.