Po šiestom mieste na olympijských hrách v Londýne 2012 sa vlajková loď nášho športu, štvorkajak, de facto rozpadla. Kvôli výsledku pod piatimi kruhmi a následne aj na majstrovstvách sveta a Európy sa štátne dotácie pre našich elitných rýchlostných kanoistov Erika Vlčeka a Juraja Tarra skresali na minimum. Pred tromi rokmi reálne zvažovali koniec kariéry. No v roku 2014 vybojovali Vlček a Tarr dva tituly majstrov sveta a vlani šokujúco ovládli svetový šampionát aj v znovuzrodenom štvorkajaku spolu s mladíkmi Denisom Myšákom a Tiborom Linkom. Čo im toto zlaté ťaženie prinieslo? Dnes patrí Vlček s Tarrom k najlepšie dotovaným slovenským športovcom, keďže podľa údajov z ministerstva školstva majú na prípravu na rok 2016 vyhradených 60-tisíc eur. „Nemusíme sa obmedzovať v príprave a mať priškrtený rozpočet ako v nedávnej minulosti. Chvalabohu,“ povedal pre HN desaťnásobný majster sveta Erik Vlček.

Pomohli aj mladíkom

Podľa ministrom školstva Jurajom Draxlerom (nominant Smeru-SD) schválených dotácií na športovú prípravu vybraných športovcov prispeli okrem sumy za úspechy dvojkajaka aj získaním dotácie 50-tisíc eur pre štvorkajak. „Máte nárok len na dotáciu, ktorá je hodnotnejšia. No sme veľmi radi, že sme dopomohli aj našim mladým kanoistom k vyššiemu príspevku vďaka štvorkajaku,“ konštatuje Vlček. Pre Myšáka s Linkom to znamená, že môžu v príprave počítať so sumou niečo vyše 20-tisíc eur a po dlhšom čase tak môže K4 absolvovať plnohodnotné sústredenie, ako za starých čias jeho svetovej dominancie. „Koncom februára ideme na šesťtýždňové sústredenie do USA. Ak by sme so štvorkajakom nezískali, povedzme, medailu, išli by sme do bližšej a finančne menej náročnej destinácie. Vďaka úspechom je teraz všetko ideálne,“ hovorí Erik Vlček, ktorý v lodi s bratmi Riszdorferovcami a Jurajom Bačom vybojoval aj dve olympijské medaily – bronzovú v Aténach 2004 a striebornú v Pekingu o štyri roky neskôr. Zaujímavosťou v súvislosti s majstrovským štvorkajakom je aj fakt, že vďaka titulu nemusia vynakladať peniaze na novú loď, ktorá stojí približne 8-tisíc eur. „Ako majstrom sveta nám výrobca dodá nový štvorkajak zadarmo. Je to ďalšia starosť, ktorá nám odpadne,“ hovorí 34-ročný rodák z Komárna. Ani vo sne by mu pritom v roku 2013 nenapadlo, že pred olympijskými hrami v Rio de Janeiro bude patriť medzi topfavoritov na zisk niektorej z medailí.

Športovci si polepšili o milión

Kým na minulý rok bolo na prípravu vybraných športovcov a športových kolektívov vrátane zdravotne znevýhodnených, určených 3,05 milióna eur, v tomto roku bolo doposiaľ pre tých najlepších schválených už 3,73 milióna. Medziročne tak podpora na tento účel vzrástla takmer o štvrtinu. „Je to aj vďaka novému zákonu o športe a tiež veľmi úspešnému minulému roku. Nárok na vyššie dotácie získalo viac športovcov, takže sa zvýšila aj celková suma,“ povedal pre HN Ladislav Čambal, generálny riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport a mládež ministerstva školstva. Najvyššou možnou dotáciou pre individuálneho športovca je 50-tisíc eur a získavajú ju olympijskí víťazi. Spomedzi všetkých slovenských športovcov má na ňu nárok len Anastasia Kuzminová, olympijská šampiónka zo Soči 2014. Po letnej olympiáde v Rio de Janeiro k nej môžu pribudnúť ďalší. Napríklad chodecký šampión Matej Tóth, ktorý môže vďaka zisku titulu majstra sveta počítať v príprave so sumou 40-tisíc eur. A rovnakú sumu si vybojoval aj cyklistický majster sveta Peter Sagan. „Výsledky na olympiádach a majstrovstvách sveta sú pre športovcov kľúčové na určenie výšky dotácie,“ dodal Čambal.