Supermoderné štadióny, nové cesty a ubytovanie pre vyše sedemtisíc športovcov. Historicky prvé Európske hry, čiže svojím spôsobom kontinentálnu olympiádu, organizuje azerbajdžanská metropola Baku. A výdavky na premiérové podujatie tohto druhu v Európe presiahnu podľa Financial Times tri miliardy dolárov.
Pritom všetky náklady hradí štát pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva. Azerbajdžan už mal dvakrát ambície organizovať letné olympijské hry – no v boji o usporiadanie neuspel na rok 2016 na pre rok 2020. Európske hry, ktoré sa uskutočnia v júni tohto roka, sa tak stali pre Alijevov autoritatívny režim ideálnym podujatím na zviditeľnenie krajiny vo svete.
„Režim si takto kupuje obyvateľstvo. Ľudia tam reagujú veľmi pozitívne na čokoľvek, čo im zdvihne národnú hrdosť. A toto je ten prípad,“ povedal pre HN Tomáš Baranec, politológ a špecialista na Kaukaz.
Ekonomika sa prepadáva
Megainvestície do infraštruktúry odštartovali v Baku už pred tromi rokmi – teda v čase, keď sa rozhodlo o organizovaní prvých Európskych hier. Najmä vďaka rope bol Azerbajdžan ekonomicky omnoho úspešnejší ako susedné Arménsko či Gruzínsko. „No teraz dochádza v krajine k zásadným zmenám.
Problémom je výsledok kombinácie ruských sankcií zo strany Bruselu a nízkych cien ropy. Azerbajdžanská mena sa prepadla v poslednom čase o 30 percent,“ konštatuje Baranec.
Vláde sa tak nepodarilo udržať nízke ceny tovarov, čoho dôsledkom sú podľa politológa rastúce protivládne nálady zo strany obyvateľstva. No samotné uskutočnenie najväčšieho športového podujatia v tomto roku to už neohrozí, pretože práce na všetkých športoviskách vrátane Národného olympijského štadióna pre takmer 70-tisíc ľudí sú už takmer hotové.
Autoritatívny režim v dejisku hier Azerbajdžane, ktorý je na míle vzdialený demokratickému zriadeniu, si uvedomujú aj zástupcovia Slovenského olympijského výboru. Ten totiž organizuje výpravu Slovenska na Európske hry. „Vieme, že tam novinári nie sú celkom v priazni štátneho vedenia. No ako pracovník nášho olympijského výboru musím povedať, že šport a politika by sa nemali miešať,“ povedal pre HN športový riaditeľ SOV Roman Buček.
Podobné problémy s porušovaním ľudských práv boli diskutované aj v súvislosti s olympijskými hrami v Pekingu 2008, aj na vlaňajších hrách v Soči. „A nakoniec to boli pre športovcov nezabudnuteľné podujatia,“ hovorí Buček.
Azerbajdžanská vláda sleduje týmito hrami jediný cieľ – zviditeľniť krajinu vo svete a prilákať zahraničných turistov. Prvýkrát sa v športovom svete zviditeľnil Azerbajdžan reklamou na futbalových dresoch španielskeho Atlética Madrid, za ktoré platí ročne vyše desať miliónov eur.
Najväčšia výprava Slovenska
Slovensko vyšle na európske hry v Baku suverénne najväčšiu výpravu, aká bola v ére samostatnosti poslaná na niektoré z najväčších športových podujatí. Po tomto víkende je jasné, že v metropole Azerbajdžanu sa predstaví najmenej 174 našich športovcov.
Stravu i ubytovanie pritom všetkým hradí organizátor. A čiastočne aj cestovné náklady. „Tie sú podporované národným olympijským výborom vo výške letenky vypočítanej najkratšou a najrýchlejšou trasou v druhej triede. Určite nám táto podpora pomôže, aj keď napríklad nadváhu batožiny už budeme musieť zaplatiť,“ konštatuje Buček.
Aj pre tento prípad vyčlenilo ministerstvo školstva v tohtoročnom rozpočte na účasť Slovenska na prvých Európskych hrách 111-tisíc eur.
„Tejto sumy sa držíme a tak bude pripravená aj zmluva. My ako organizačný výbor sme pripravení v prípade potreby niečo pokryť aj z vlastných zdrojov,“ hovorí športový riaditeľ Slovenského olympijského výboru. Podľa Bučeka až čas preverí, či sú obrovské sumy zaplatené za vybudovane športovísk pre Baku výhodnou investíciou. No minimálne v jednej veci to môže Azerbajdžanu pomôcť.
„Som si takmer istý, že sa ešte budú uchádzať o organizovanie letných olympijských hier. A s takto vybudovanou infraštruktúrou a testom v podobe týchto Európskych hier sa im to v budúcnosti môže podariť,“ dodal Roman Buček.