Počas trénerskej kariéry si vypracoval nelichotivú prezývku – diktátor. Pri pohľade na jeho metódy sa tomu dnes nikto nečuduje. K hokejovému mužstvu sa správal ako k vojsku. Čo zápas, to jedna vojenská bitka. A Viktor Tichonov žal úspechy. Osem zlatých medailí z majstrovstiev sveta hovorí za všetko. Rus, ktorý bol známy svojou nekompromisnosťou, dokázal prejavovať emócie len výnimočne. Tie posledné olympijské majú slovenský rukopis. Ruské mužstvo na olympiáde v Lillehammeri 1994 pár sekúnd pred koncom predĺženia porazilo slovenský tím. Tichonov sa tešil, gestikuloval, tancoval. Kontroverzný tréner včera zomrel vo veku 84 rokov. „Takú dominantnú éru, ako predvádzali mužstvá pod jeho vedením, už aj v dôsledku zmeny režimu ťažko zažijeme,“ hovorí kouč reprezentácie Česka Vladimír Růžička.
Široký úsmev na tvári, zaťatá päsť na znak triumfu a objímanie sa so spolupracovníkmi. Takéto emócie prejavil legendárny tréner Sovietskeho zväzu a neskôr Ruska Viktor Tichonov iba výnimočne. Jeden z takýchto momentov mu pripravili Slováci. Na olympiáde v Lillehammeri 1994, po tom, ako dovtedy neporazený tím okolo Petra Šťastného vyradili vo štvrťfinále turnaja Rusi až po góle v predĺžení. „Nebolo ho často vídať v takejto nálade,“ uviedol pre HN vtedajší kouč Slovenska Július Šupler.
Viktor Tichonov, muž ktorý vybojoval so zbornou tri olympijské triumfy a osem titulov majstra sveta, včera zomrel včera vo veku 84 rokov.
Génius či tyran
Tichonov bol počas celej kariéry rozporuplným mužom. Na jednej strane rešpektovaný odborník a jeden z najúspešnejších koučov histórie. Na druhej tyran, ktorý pri dosahovaní cieľov neváhal použiť diktátorské metódy. Hráči armádneho CSKA Moskva boli pod jeho vedením jedenásť mesiacov v roku bez kontaktu s rodinami a nič iné ako hokej nepoznali.
Na jeden z príkladov Tichonovovho vplyvu si spomína bývalý československý reprezentant Igor Liba. „Viačeslav Fetisov sa ho opýtal, či môže niektorých z nás – súperov pozvať na svoju svadbu. A on na to: Ty sa budeš ženiť? Až keď ja poviem, vtedy sa budeš,“ hovorí Liba. No faktom je, že napriek diktátorským sklonom spravil z klubu CSKA Moskva aj z reprezentácie Sovietskeho zväzu mašinu na víťazstvá a tituly.
Nie nadarmo sa neporaziteľnej päťke s pamätným útokom Larionov – Makarov – Krutov a s obrancami Fetisovom a Kasatonovom a v bráne s Treťjakom hovorilo „červená armáda“. Nielen kvôli úzkej spätosti s režimom, ale aj preto, lebo vtedajší hráči boli vojakmi na ľade aj mimo neho. „Tichonov využíval výhody, ktoré mu vtedajší režim ponúkal. Hráčom velil ako svojmu vojsku a každý zápas bol pre nich bitkou,“ uviedol tréner majstrov sveta z Göteborgu Ján Filc.
Tichonovova armáda, CSKA Moskva, vybojovala v rokoch 1977 až 1989 dovedna 13 majstrovských titulov. Národný tím získal v priebehu štrnástich rokov jedenásť medailí – z toho osem zlatých.
Pád režimu i dominancie zbornej
Pád komunistického režimu a rozdelenie Sovietskeho zväzu znamenal v podstate aj koniec výnimočnej éry úspechov zbornej. A úspechov trénera Tichonova tiež. Hráči ako Larionov či Fetisov totiž okamžite, ako to bolo možné, opustili CSKA Moskva a zamierili do NHL.
Niektorí hráči už nechceli hrávať pod Tichonovovým vedením. „Príchod demokracie priniesol hokejistom nové nepoznané možnosti, ale prišlo aj k voľnosti, čo sa týka tréningového drilu a disciplíny. Doba sa jednoducho zmenila,“ hovorí Július Šupler.
Olympiáda v Lillehammeri 1994 bola pre Tichonova posledným turnajom sedemnásťročného pôsobenia pri reprezentácii. K národnému tímu Ruska sa ešte vrátil v rokoch 2003 a 2004, ale po zlyhaní na šampionáte v Česku, kde tím skončil desiaty, sa reprezentácia pre neho stala definitívne uzavretou kapitolou. „Takú dominantnú éru, ako predvádzali mužstvá pod vedením Tichonova, už aj kvôli zmene režimu ťažko zažijeme. Bol to veľký tréner,“ povedal pre HN kouč reprezentácie Česka a olympijský víťaz z Nagana 1998 Vladimír Růžička.
Aktívny až do konca
Už pri návrate Viktora Tichonova k národnému tímu v roku 2003 silneli hlasy, že jeho povolanie je krokom späť. Po neúspechu na majstrovstvách sveta v Česku bol preradený do pozície kouča pre všetky ruského reprezentačné tímy. Zároveň pôsobil ako prezident hokejového klubu CSKA Moskva.
Práve tam prichádzal s Tichonovom do každodenného kontaktu Július Šupler, ktorý bol trénerom moskovského klubu v sezóne 2011/2012.„Bol výraznou osobnosťou. Nielen kvôli úspechom z minulosti, ale aj preto, že naozaj žil hokejom až do konca života,“ konštatoval Šupler.
V spoločnosti trénerskej legendy riešili každodenných chod klubu. A napriek tomu, že vo funkcii prezidenta CSKA Moskva skončil Tichonov v roku 2009, pôsobil v klube ako poradca. Na starom moskovskom štadióne mal kanceláriu, v ktorej sa až do konca venoval svojej práci, vášni a hre.