Legendárny fínsky komentátor Antero Mentaranta si pred zápasom Slovenska proti jeho Fínsku našiel pár minút čas. V rozhovore pre hnonline.sk rozpráva o svojom vzťahu k našej krajine, svojej popularite. A ešte prezradil, čo ho živilo predtým, ako objavil čaro komentátorského mikrofónu.

Čo vám to z videa populárny komentátor Antero Mentarante spred ostravskej ČEZ Areny vo fínštine odkazuje? V skratke: má rád Slovákov, našu krajinu, vášeň aj hokej. Dnes očakáva pre oba tímy náročný duel. Síce si myslí, že sa skončí triumfom Suomi, no dúfa v nerozhodný výsledok. A jeho ideálny scenár? Aby boli obe mužstvá vo finále MS.

Na Slovensku ste sa stali slávny pre oduševnené komentovanie duelov nášho tímu na šampionáte v Helsinkách 2012. Čo hovorite na takú popularitu v našej krajine?
Je to veľmi zaujímavé. Už som to počul niekoľkokrát, že moje "výkony" za mikrofónom boli veľmi sledované. A sám seba sa pýtam, že čím to je? Podobnú situáciu som zažil aj v Česku, keď som komentoval zisk olympijského zlata oštepárky Barbory Špotákovej v Pekingu. Možno to je preto, že mám veľa kamarátov v Česku a na Slovensku.

Môže to byť tým, že počtom obyvateľov sme podobne malé krajiny a každý úspech vnímame veľmi emocionálne?
Presne tak, tie podobnosti tam sú aj v prípade Slovenska aj Česka. Slováci majú veľké srdce a dušu, keď podporujú svojich športovcov, a to sa na nich milujem.

Vaša prezentácia gólov či víťazstiev je unikátna a vyznie možno úprimnejšie ako od našich domácich komentátorov.
Je to možné, no moja náklonnosť k Slovensku sa datuje už do roku 2002, keď ste po prvýkrát získali titul majstrov sveta v Göteborgu. Pamätám si to veľmi dobre, lebo som vtedy komentoval vaše finále proti Rusku. No a Fínsko vtedy s nimi prehralo v semifinále, takže bolo jasné, kto bude môj favorit. Moje sympatie mali Slováci a odvtedy majú až dodnes.

Pamätné štvrťfinále proti Kanade, v ktorom sa Mertaranta zapísal do povedomia slovenských fanúšikov:

Takže mimo Fínska je pre vás, čo sa týka ľadového hokeja, Slovensko číslo jeden?
Jednoznačne. Keď som bol v roku 2011 na šampionáte na Slovensku, chodil som po uliciach s tričkom s veľkým nápisom Slovensko. Ja som vážne ozajstným fanúšikom slovenského hokeja.

A dnes proti Fínsku? My naozaj potrebujeme body.
Veď aj my. Veľmi sa na tento zápas teším, samozrejme mám rád Fínsko a komentujem pre našich ľudí. No sympatizujem so Slovenskom a poznám vašu situáciu v základnej skupine. Aj som dva zo štyroch vašich zápasov odkomentoval.

Postúpi Slovensko do štvrťfinále pred záverečnými zápasmi s Fínskom, Ruskom a USA?
Predtým, ako som videl výsledok proti Nórsku, som bol o tom presvedčený. Máte totiž veľmi dobrých útočníkov, na papieri ale aj na ľadovej ploche. Hovoril som s kolegami komentátormi zo Slovenska a zhodujú sa, že problémy sú v obrane. Ja s nimi súhlasím. Ale stále máte šancu, ale veľmi náročný záver skupinovej časti. Musíte v ňom získať viac ako tri body.

Aj v zápase proti Česku bolo úplne jasné, komu Mertaranta fandí:

Ako by ste zhodnotili doterajší priebeh šampionátu a jeho atmosféru tu v Ostrave?
Bol som tu už pred jedenástimi rokmi, páči sa mi mesto aj celá krajina. Bol som tu aj na mítingu Zlatá tretra pozrieť sa na oštepárku Špotákovú. Je mi to záhadou, ale mám náklonnosť k slovanským národom. Majú v sebe niečo, čo mám rád. Asi to bude tá vášeň.

Slovenský hokej však za posledných desať rokov poklesol. Čo hovoríte na to, že už nie sme postrachom pre favoritov ako kedysi?
Ja som si to naplno uvedomil práve na vašom šampionáte v Bratislave. Tam ste mali mužstvo legiend a nie najlepších hráčov a bola to taká posledná spomienka na staré slávne časy. A samozrejme, nedá sa opomenúť, že o štyri mesiace po tomto turnaji padlo lietadlo s hokejistami Lokomotivu Jaroslavľ.

Odbočme od hokeja, máte okrem komentovania športových výkonov aj iné pracovné aktivity?
Moderujem mnoho zábavných televíznych programov. Mám hudobnú skupinu s názvom Anza Mertaranta Allstars a ešte robím raz týždenne v rádiu Nova vo Fínsku jednu šou. Zároveň som aj príležitostným hercom – účinkujem každý rok v Letnom divadle v Turku. No a o pár mesiacov sa možno objavím aj v nejakých televíznych seriáloch, ktoré pripravujeme.

Čo ste robili predtým, ako ste sa posadili na komentátorské stanovište?
Som vyštudovaný učiteľ telesnej a hudobnej výchovy na základnej škole a robil som to šesť rokov. Do televízie som sa dostal v roku 1992 a predtým som ako športový komentátor začínal najskôr v rádiu. Posledných päť rokov pracujem pre súkromnú televíziu MTV3, ktorá zakúpila práva na vysielanie majstrovstiev sveta v hokeji.

Čiže súkromná televízia kvôli vášmu príchodu zakúpila tieto práva?
Tak takto by som to nepovedal. Oni ich najskôr získali a potom oslovili mňa, či by som pre nich nechcel pracovať. A chcel som už zmeniť pracovné prostredie a potreboval som novú výzvu pre budúcnosť.