Lovec rekordov v kokpite Ferrari

Počas dvanástich sezón zvíťazil v 64 veľkých cenách a stal sa päťkrát majstrom sveta. Na svojom konte má 950 majstrovských bodov, 50 víťazných kvalifikácii a zajazdených 51 najrýchlejších kôl. Podľa renomovaného ekonomického magazínu Forbes bol v rokoch 2000 a 2001 s ročným príjmom 49 mil., resp. 59 mil. USD najlepšie zarábajúcim športovcom sveta. To sú iba niektoré z rekordných čísiel hviezdnej kariéry momentálne najrýchlejšieho pilota seriálu majstrovstiev sveta formuly 1 - Nemca Michaela Schumachera.

Predchádzajúca tematické športové články

Prvé skúsenosti začal malý Michael zbierať ako štvorročný (!), keď sa stal najmladším členom motokárového klubu vo svojom rodnom Kerpene. S motokárou, ktorú mu zo starých dielcov zostrojil jeho otec Rolf, sa zžil veľmi rýchlo a už o dva roky senzačne zvíťazil v konkurencii oveľa starších pretekárov v domácich majstrovstvách klubu. Vážnejšie úspechy mladého šampióna sa však začali viazať až s rokom 1984, keď sa stal juniorským majstrom Nemecka. O ďalšie tri roky spoznali jeho meno aj v seniorskej kategórii. Okrem domáceho šampionátu totiž triumfoval za volantom svojej motokáry aj na majstrovstvách Európy.

Remeslo automechanika alebo pretekárska kariéra?

Ešte pred týmto úspechom stál mladý Michael pred svojou životnou križovatkou. Keďže takmer celé detstvo strávil v dielňach, začal sa zaúčať a niekoľko mesiacov aj pracovať ako automechanik. Jeho vášeň k pretekaniu ho však ťahala k dráhe profesionálneho jazdca. K prvej alternatíve sa prikláňala jeho matka Elisabeth, ktorá mu pretekanie v detstve niekoľkokrát zakázala, k druhej zasa otec, ktorý videl v synovi svoje vlastné nenaplnené ambície. Definitívne rozhodnutie dal Michaelovi až spomínaný zisk titulu kontinentálneho majstra, a tak 18-ročný šampión definitívne zavrel dvere autoservisu. Talentovaný Nemec rýchlo pochopil, že pretekársku kariéru neurobí za volantom motokáry, a preto už v nasledujúcom roku presedlal na monoposty. Po bezkonkurenčnom víťazstve vo Formule König si jeho jazdecké umenie všimol vyhľadávač talentov Willi Weber. Ten bol nádejným pilotom taký nadšený, že mu okamžite ponúkol bezplatnú miestenku vo formule 3. Keďže sezóna v tomto seriáli stála vtedy okolo 700-tisíc mariek, bola to ponuka pre mladého Michaela viac než lákavá. Schumacher ju, samozrejme, akceptoval a Weberovi sa za ňu odmenil viac ako veľkoryso - v roku 1990 sa v jeho tíme WTS stal celkovým víťazom nemeckého šampionátu F3. Aj vďaka tomuto triumfu sa cesty skúseného skauta a nádejného pretekára natrvalo spojili a Weber je dodnes Schumacherovým manažérom. Tento krok určite neoľutoval, počas ich štrnásťročnej spolupráce mu totiž Michael zarobil viac ako sto miliónov mariek. Schumacher sa po úspechoch v eftrojke neohrial v tomto seriáli ani minútu. Jeho ambície už smerovali iba k jedinému cieľu: dobyť motoristický Olymp - formulu 1.

Hviezdny vstup do F1

Svoj debut v najprestížnejšom motoristickom seriáli absolvoval Schumacher v roku 1991 na Veľkej cene Belgicka. V kokpite Jordanu šokoval už v kvalifikácii. Na okruhu, na ktorom nikdy predtým nejazdil, skončil totiž na skvelom siedmom mieste. "S radosťou si spomínam na moje prvé preteky v efjednotke. Všetci v Jordane si mysleli, že okruh dobre poznám, no ja som na ňom bol prvýkrát. Tak som si vzal bicykel a v nestráženej chvíli som si šiel trať naštudovať," s úsmevom spomína na svoju premiéru Schumacher. V samotných pretekoch sa mu už tak nedarilo, keď pre poruchu prevodovky do cieľa nedošiel. Jeho senzačné uvedenie sa v "prvej lige" však dalo do rúk tromfy Weberovi, ktorý sa dohodol s vtedy oveľa ambicióznejším Benettonom, a tak Schumacher už po desiatich dňoch od svojho debutu sedel v inom monoposte. Navyše hneď svoj prvý štart v tomto tíme premenil na dva body za piate miesto. "Je to najlepší nákup, aký sme kedy urobili. Pilota s takým jazdeckým potenciálom, akým disponuje Michael, som ešte nevidel. Drieme v ňom buldočí inštinkt víťaza," povedal sa po angažovaní mladého pilota šéf Benettonu Flavio Briatore. Druhýkrát sa VC Belgicka výrazne zapísala do Schumacherových jazdeckých štatistík v roku 1992, keď rok po svojom debute vyhral na tomto okruhu svoju prvú veľkú cenu. Michael sa v tom čase už definitívne udomácnil vo svetovej špičke, sezónu skončil na treťom mieste a iba o jednu priečku horšie zavŕšil nasledujúci ročník.

Majstrovský prešľap

Prvá polovica roku 1994 našla Nemca naozaj v skvelej forme. V prvých siedmich pretekoch sa až šesťkrát postavil na najvyšší stupeň a všetko sa zdalo jasné. Jeho spanilú jazdu však rýchlo zabrzdila diskvalifikácia na Veľkej cene Veľkej Británie a následný zákaz štartu v dvoch ďalších pretekoch za nerešpektovanie čiernej vlajky. K tomu sa pridala ďalšia diskvalifikácia v Belgicku za technicky nevyhovujúci monopost a zrazu sa Schumacherov náskok scvrkol pred posledným podujatím sezóny v Austrálii na jediný bod. Tým, čo mu dýchal na krk, bol Angličan Damon Hill na Williamse. Schumacher vedel, že mu titul zabezpečí akékoľvek umiestnenie pred Hillom, ale súčasne aj možnosť, že jeho najväčší súper preteky nedokončí. Tomuto cieľu podriadil absolútne všetko. Od štartu sa dostal do čela, ale iba s tesným odstupom ho nasledoval Hill. Celá naháňačka vyvrcholila kolíziou, ktorá sa ešte roky preberala v motoristických kuloároch. Pod tlakom jazdiaci Nemec totiž urobil pri predbiehaní jedného z pomalších jazdcov hrubú chybu, zavadil o betónový múrik, následne o koleso predbiehaného monopostu a nezadržateľne sa rútil mimo trate. V posledných metroch však stihol "zostreliť" aj Hilla, ktorý sa dostával pred neho. Angličan sa ešte dostal do boxov, ale tam už iba bezradne sledoval snahu mechanikov o oživenie majstrovských ambícií. "Schumacher je pretekár, ktorý chce zvíťaziť za každú cenu. Dokonca aj za cenu ohrozenia života. Takýto človek nemá čo robiť na trati," zlostil sa po pretekoch Hill. K jeho náreku, ako aj k celému kontroverznému manévru nemeckého pilota, zostalo vedenie FIA prekvapujúco hluché a slepé, a tak krajina Schumacherovho rodiska mohla oslavovať historicky prvý titul nemeckého šampióna. Svoju povesť neúprosného zabijaka si vtedy iba 25-ročný Michael skorigoval už v ďalšej sezóne, v ktorej obhájil celkové prvenstvo s 33-bodovým náskokom pred druhým Hillom.