Čo vás viedlo k tomu, že už nechcete reprezentovať?
- Toto rozhodnutie sa nezrodilo z večera na ráno, uvažoval som nad ním dlhší čas. Vyjasnil som si ho aj s reprezentačným trénerom Františkom Hossom. Nedošlo medzi nami k žiadnym nezrovnalostiam, zostal čistý stôl.

Stále sa však vyhýbate priamej odpovedi...
- Nuž, vlani som nedostal pozvánku a rovnako ma obišla aj tohto roku pred majstrovstvami sveta. Pritom mi predtým hlavný tréner naznačoval, že so mnou ráta. Potom som však zrazu zostal mimo hry, čo ma dosť rozladilo. Hlavne informácie, ktoré sa šírili, že vraj nemám formu a výkonnosť. Bol som z toho znechutený, aj keď s odstupom času som sa ponad to povzniesol a pocit zatrpknutosti vo mne nezostal.

Je teda vaše odmietavé stanovisko k reprezentácii definitívne?
- Tak som sa rozhodol a už to späť nezoberiem. Som rád, že debatu s trénerom Hossom mám za sebou, lebo niektoré veci sa medializovali, možno i nafúkli. Bolo potrebné, aby sme si vlastné názory povedali navzájom z očí do očí.

K ráznemu kroku ste sa odhodlali aj v NHL, keď ste verejne prejavili svoj úmysel nehrať ďalej v Minnesote napriek platnej opcii.
- Avizoval som to už v marci, chcel som vytrejdovanie. Neskôr manažment Wild vyšiel s tým, že neuplatní na mňa opciu. Preto sme sa vzájomne dohodli, že už nebudeme ďalej spolupracovať.

Predtým ste však v Minnesote patrili k najnasadzovanejším hráčom...
- V uplynulej sezóne nastal obrat, tréner Jacques Lemaire ma už nenasadzoval na presilovky, a preto som nebol tak často na ľade. Táto úloha mi pritom nesedí, vtedy nedokážem odovzdať zo seba všetko. Som totiž zvyknutý na odohranie mnohých minút v zápase, no postupne akoby tréner prehodnotil tento svoj vzťah ku mne a ja stále neviem, prečo to tak bolo.

Sklamalo vás to?
- Beriem to ako poučenie, už ma nič neprekvapí. NHL je svojím spôsobom divočina, ktorou musí každý prejsť, hlavne ten, kto príde z Európy. Možno keby som bol mladší chlapec, tak sa ponad to povznesiem, ale v 34 rokoch si už nenechám robiť so sebou, čo sa komu zachce. Žiaľ, ide o obchod a záujmy hráčov sú druhoradé.

Možno ste si však zavreli dvere do NHL?
- Môj agent rokuje s dvoma ďalšími záujemcami. Každý deň čakám správu, či sa niečo podarí. Ak nie, už sa ozvali tri švajčiarske kluby a aj pražská Sparta. Takže korčule si ešte nevyzúvam.

Novým asistentom reprezentácie sa stal Róbert Švehla, neinšpirovalo vás to k niečomu?
- Ak máte na mysli trénerstvo, tak ešte chcem hrať hokej. Ale je dobré, že sa Robo rozhodol pre túto prácu. Aspoň naznačil, že ostatní skúsení hráči majú tiež šancu uplatniť sa v tejto úlohe. A to aj bez kurzov a kvalifikácie.

Pred časom ste kriticky napadli niektoré praktiky v slovenskom hokeji, chcete k tomu niečo dodať?
- Už sa k tomu nemienim vracať. Akurát si vážim to, že aj napriek slabej ekonomike u nás vyrastajú kvalitní hráči. Bolo by však načase, aby sa po zisku troch medailí na MS konečne udiali v riadiacej sfére veci, ktoré by pomohli napredovaniu hokeja.