Svetská sláva, poľná tráva. Presvedčili sa o tom aj v košickom futbale. Už len ako smutná nostalgia zostáva spomienka na účinkovanie v Lige majstrov, oslavy majstra. Bolo to obdobie veľkých plánov, smelých rečí a značného toku peňazí kontrolovaných Rezešovcami. Všetko sa však raz skončí a pýcha predchádza aj pád. Tak sa i stalo. Ubudli financie, ubudli hráči, vytratili sa výsledky, popularita, zázemie. Realita? Posledné miesto v druhej lige a už takmer isté vypadnutie.
Len futbalový zázrak by docielil, aby ste v posledných siedmich kolách dohnali trinásťbodové manko na záchranu. Čo vás ešte dokáže motivovať?
- Samozrejme, musíme ísť ďalej aj za nepriaznivého stavu. Nemožno všetko nechať tak a skončiť. Ide o hráčov, klub, košický futbal ako celok. Motivujeme chlapcov, aby sa nepoddali a mysleli aj na seba. Ak to zabalia, pochovajú sa.
Môžete hráčov za tohto stavu ešte nejako vyburcovať?
- Nuž, priznávam, stojí ma to veľa úsilia, no nielen mňa, ale aj ostatných, ktorým ešte záleží na tom, aby sme čestne dokončili súťaž. Snažíme sa hráčov presviedčať, aby tréningy a zápasy nebrali len z povinnosti, ale vložili sa do toho celým srdcom. Je to však zložité...
Narážate zrejme aj na finančné problémy...
- Presne tak. Zavše vyskočia záležitosti, ktoré komplikujú bytie v klube. Ak zverencom niečo prízvukujeme, ozvú sa s výčitkami, ktoré súvisia s peniazmi. Nájdu sa však jednotlivci, na ktorých sa môžem spoľahnúť, že potiahnu i ostatných. Veď máme chlapcov, ktorí sú mladí, patria do mládežníckych reprezentačných výberov.
Už ste rozmýšľali aj o rezignácii?
- Keď som sa dal na boj, tak ho dokončím. Nebolo by férové zutekať. Hoci je to pre mňa vysoká škola futbalu, a to som už v športe všeličo preskákal. Takéto strasti ma dosiaľ nepostihli.
Neobávate sa ešte prípadných náznakov štrajku do konca ročníka, keď pesimizmus prekročí vrchol?
- Nuž, stále žijem ako na tŕňoch a v podvedomí ma straší aj táto predstava. To by bolo to posledné, čo by sme si želali. Verím, že sa tak nestane.
Sú to asi nepríjemné pocity pre vás, jedného z tvorcov bývalých úspechov...
- Veru, je to krutá skutočnosť. Hŕstka divákov nám ešte zachovala priazeň a keď tak prebehnem spomienkami a premietam si kedysi plný štadión, mnohotisícové návštevy, je mi z toho naozaj smutno.