Víťaz v chôdzi na 50 km Matej Tóth sa od návratu z Ria de Janeiro nezastavil. Takmer každý deň mu vypĺňajú mediálne a marketingové povinnosti, v rámci ktorých prijal pozvanie aj do našej HN televízie. „Nedalo sa všetko stíhať, musel som sa naučiť povedať nie,“ uviedol Tóth.

Ako sa vám po zisku zlatej olympijskej medaily zmenil po návrate na Slovensko život?
Stihol som toho dosť, ale nevnímam to tak, že sa mi zmenil život. Mám už skúsenosti po úspechu na vlaňajších majstrovstvách sveta. Teraz sa však ten záujem ešte znásobil. Musel som sa naučiť povedať to nepopulárne nie – nedalo sa všetko stíhať.

Verili ste v chodeckých začiatkoch, že môže mať úspech v chôdzi na Slovensku až taký ohlas?
Ja som začal s chôdzou práve preto, lebo sme mali takúto skúsenosť. Pre mňa bolo obrovskou motiváciou víťazstvo Jozefa Pribilinca v chôdzi na olympiáde v Soule 1988. Nikdy by som však nepovedať, že raz ja budem ten vzor pre deti alebo prostriedok tej radosti. Ja som sníval najmä o tom, dostať sa raz na olympijské hry.

Celá olympiáda a aj vaša disciplína boli ovplyvnené dopingom a neúčasťou ruských atlétov. Mali by ste dnes zlato, ak by v Riu de Janeiro mohli štartovať?
Je to v rovine hypotéz, no Rusi by určite boli veľmi silní súperi. Skupina chodeckého trénera Viktora Čegina mala za posledný roky až 30 pozitívnych prípadov dopingu. Už bolo všetkým jasné, že ide o riadený doping. Možno by som nebol ani majster sveta, ani olympijský víťaz – ale je veľmi ťažké takto to hodnotiť.

No asi vás potešilo, že vám odpadlo niekoľko vážnych súperov.
Ja by som bol najradšej, keby som ich mohol poraziť priamo na trati. Trest bol však zaslúžený a je mi ľúto, že sa kolektívna vina dotkla všetkých ruských atlétov. No fakt, že to musia vyčistiť, si uvedomil aj ruský minister športu Vitalij Mutko. Vyhlásil, že je to v tamojších tréneroch dlhé roky zakorenené.

Poučia sa podľa vás Rusi zo svojich chýb a skončí sa éra štátom riadeného dopingu?
Mali dva roky na to, aby to zmenili. Nepomohlo ani rázne varovanie po majstrovstvách sveta v Pekingu. Čegin stále trénuje svojich borcov v Rusku, aj keď má doživotný zákaz činnosti. Podvádza sa tam vo veľkom. Verím, že si to uvedomia a začnú odznova. Aj bez dopingu sa dá vyhrávať, ja som toho príkladom.