Na kúpalisko Erlebnisbad Prellenkirchen sme dorazili z Bratislavy autom z Mlynskej doliny za 20 minút, priemernou rýchlosťou. Záverečný kúsok cesty sa vinie cez malú dedinku a popri poli. Čo na prvý pohľad vyzeralo ako beznádejný koniec dediny, sa ukázalo byť miestom stredne veľkého vidieckeho kúpaliska.
Zaparkovali sme o pol deviatej s malou dušičkou, pretože po nemecky vieme iba poďakovať. Oslovili sme pána v strednom veku, ktorý vyzeral ako plavčík zo stránky so slovenským menom.
Risk vyšiel a pán z auta s rakúskou poznávacou značkou nám odpovedal plynulou slovenčinou.
Plavčík Miloš Bleho pracuje na malebnom rakúskom kúpalisku tri roky a bude sa nám môcť venovať až po deviatej, keď pripraví kúpalisko na hojný počet návštevníkov. Bleho nás opustí a my začneme uvažovať ako o deviatej vysvetlíme pokladníčke, že sa nechceme kúpať, ale pracovať.
Pár minút pred otvorením, už pred bránou prešľapujú prví nedočkavci. Slovenské autá striedajú rakúske a my ideme skúsiť našu lámanú nemčinu.
„Kľudne môžeme aj slovensky, anglicky, nemecky ako si želáte,“ spustila vysmiata pokladníčka, keď nás započula. Vstúpili sme na mäkučký anglický trávnik, ktorý pokrýva celý areál a nádherne kontrastuje s azúrovo modrou vodou.
Spolu s oranžovým toboganom, žltými ležadlami a červeno bielymi lavičkami pôsobí areál ako kúpalisko z filmov Wesa Andersona (Grand hotel Budapešť, Život pod vodou).
„Kúpalisko nie je extra moderné, nie je super zábavné, ale je pokojné, čisté a bezpečné,“ opisuje svoj rajón plavčík v červeno bielom úbore.
Sú to podľa neho dôvody prečo Slováci navštevujú práve jeho kúpalisko. Za prvú hodinu po otvorení sa kúpalisko plní mladými rodinami s deťmi, starými rodičmi s vnúčatami, alebo jednotlivcami, ktorí si chcú oddýchnuť v pokojnom prostredí. Zaujímavosťou, a v horúcich letných dňoch výhodou, je vysoká veternosť v oblasti. Areál je predelený vysokými ihličnanmi na dve polovice.
V prednej časti je plavecký bazén, spojený s oddychovým bazénom. V zadnej je veľká lúka pripomínajúca park s obrovskými stromami, ktoré poskytujú celodenný tieň.
Plavčík Miloš diskutuje s návštevníkmi ako so starými známymi, čím navodzuje pohodovú až rodinnú atmosféru.
„Snažím sa porozprávať so všetkými, ale poznať každého sa nedá. Môj predchodca sa snažil rozprávať s každým, ale pri počte tisíc návštevníkov za deň ho to už prevalcovalo,“ vysvetľuje a dodáva, že ročný nárast návštevnosti je 20-30 percent. Aj keď nepozná každého, ľudia sa sem radi vracajú. Oceňujú najmä čisté a pokojné prostredie.
Pri odchode sa ešte rozprávame s pokladníčkou, ktorá kontroluje vek detí aby rodičia zbytočne neplatili za deti do 6 rokov.
„Pred 15 rokmi som tu bola prvá Slovenka. Podľa môjho odhadu tu vtedy bolo 90 percent Rakúšanov, teraz je ten pomer úplne opačný,“ vysvetľuje situáciu opálená Slovenka z rakúskej dedinky.