Srší z vás láska k prírode a špeciálne k zelenine. Kedy ste ňou zahoreli?
Od šiestej triedy základnej školy som chcel byť záhradníkom. Študoval som to na strednej i vysokej škole a potom som nastúpil na družstvo ako zeleninár.
Takže sa vám splnil sen?
Sčasti áno, no rýchlo som pochopil, že ak chcete do praxe vložiť to dobré, narobíte si problémy.
Prečo?
V období, keď som šéfoval na družstve, tu bola totalita a v rámci ekologických aktivít sa mi stávalo, že keď som prezentoval záujem minimalizovať používanie agresívnych agrochemikálií a ťažkej mechanizácie najmä v oblasti pestovania zeleniny, moju snahu označili ako praktické ohrozovanie potravinovej bezpečnosti štátu. A človek bol akosi v pomykove. Je bezpečná potravina, na ktorú používam chemikálie alebo je potravina bezpečná, keď ju vypestujem s maximálnym možným prirodzeným spôsobom. Aj keď výnos nebude taký, ako by mohol byť pri agresívnejších agrotechnikách. Lenže vtedy sa to nedalo politicky zdôvodniť.
Režim sa však zmenil...
Presne. A keďže som nikdy nemal problém pomenovať veci priamo, letel som z družstva ako prvý. A musel som riešiť, ako ďalej.
Zavrhli ste však myšlienku pokračovať ako konvenčný pestovateľ zeleniny a vybrali ste si inú cestu...
Stačili mi tie skúsenosti, ktoré som mal a vedel som, že ak vstúpime do únie, podobne dopestovaná zelenina sa dovezie v obrovských množstvách a v neporovnateľne vyššej vizuálnej kvalite, ako je u nás možné dopestovať.
Takže ste si povedali, že ju budete pestovať ekologicky?
Povedal som si, že nebudem pašovať cigarety z Užhorodu, ale skúsim vo svojom odbore aplikovať ekologické princípy a odvtedy už 20 rokov riešim postupné problémy, ktoré sú s týmto ideálom spojené. Pretože v momente, ak si poviete, že nepoužijete agrochemikáliu, musíte mať hneď odpoveď, čo s burinou.
Treba ju likvidovať.
Presne, mechanicky ju zlikvidovať. No ak chcete obrobiť plochu, ktorá vám zaručí živobytie na bežnom sociálnom štandarde v zeleninárstve znamená asi toľko, že vám motyka musí prirásť k ruke a aj vás s ňou pochovajú.
Vám však neprirástla. Vymysleli ste revolučnú teóriu mostového nosiča náradia, ktorý v automatickom režime zhruba zvláda sedemdesiat percent operácie.
Áno, musel som nájsť spôsob, ktorý ma minimálne zaťaží. Ja si už len sadnem a meditujem (smiech).
Techniku ste zdokonaľovali až kým ste nevymysleli revolučný Agrokruh. O čo ide?
Ak chcete ekologicky ošetrovať pôdu, najlepšie je mechanické zariadenia udržať mimo pôdy, kde sa rastliny pestujú. No dlhé parcely s riadkami boli drahé. Preto som stanovil jeden pevný bod a vytvoril kruhové políčka, ktoré obsluhujú prenosný otočný most. Jeden koniec je v strede otočne uchytený a na druhom konci mosta, a teda na vonkajšom obvode poľa, je koleso. Koleso vlastne otáča celým mostom, ktoré je akýmsi ramenom. Pole sa takto zalieva a kyprí veľmi šetrným spôsobom.
Takže ide o vysokoekologický vynález. Je aj ekonomické?
Áno, máte k dispozícii perfektne funkčné zariadenie, ktoré sa dá zaobstarať pre farmára za prijateľných podmienok. Ani pre odberateľa to nebude takou veľkou záťažou. Automaticky vznikne zariadenie, ktoré prestane degradovať pôdu a do piatich až desiatich rokov stabilizuje pôdu tak, že začne s vami spolupracovať.
Ako vám to celé napadlo?
Nič iné mi nezostávalo. Nemal som dostatok finančných prostriedkov a moje odborné vedomosti ma varovali, že vylúčením agrochemikálie a ťažkej mechanizácie to nemôžem zvládnuť. Môžem o tom pekne rozprávať, ale ak mi nezaplatia za reči, tak z takto dopestovanej zeleniny určite nevyžijem.
Svoje vynálezy realizujete na modelovej farme a už druhý rok z nej predávate produkty. Je o ne záujem?
Taký, až nám spôsobuje problémy. Prvý rok sme mali priemerne 116 odberateľov a pravidelne odoberalo asi tridsať rodín. Keď našu zeleninu ochutnali, zistili, že je to "iné kafe" a dnes je v databáze záujemcov vyše päťsto rodín.
Chcete na túto metódu presvedčiť iných pestovateľov?
Určite áno. No presvedčiť pestovateľa je stokrát ťažšie, ako presvedčiť spotrebiteľa, aby konzumoval zdravú, lacnú a chutnú zeleninu. Preto očakávam, že tí, ktorí odoberajú zeleninu z modelovej farmy, budú investormi pre vznik ďalších fariem.
Riadite sa čínskym porekadlom, že keď chcete byť šťastný hodinu, tak sa opite z vína, keď chcete byť šťastný jeden deň, ožeňte sa a keď chcete byť šťastný celý život, staňte sa záhradníkom... Funguje to?
Áno, som šťastný záhradník.
LETNÝ DOTAZNÍK
Vaše vysnívané povolanie?
Záhradník.
Čo najbláznivejšie ste vo svojom živote urobili?
Skočil som z rogala v 780 metroch pri nárazovom vetre, takže som dopadol do lesa tak, že rogalo "zařvalo", vymlátil som si "hubu", ale žijem.
Vaše najkrajšie leto?
Až tu na farme, keď pôda začala produkovať a chodili spotrebitelia.
Čo je pre vás absolútny relax?
Ja tvrdím, že pokiaľ žijem, musím bežať. Takže keď sa veci daria a nespôsobujem okoliu príliš veľa problémov. Po smrti budem dlhšie v neaktívnej polohe, takže potom budem veľa relaxovať.
Je nejaký životný cieľ, ktorý ste si ešte nesplnili?
Chcem, aby zeleninu, ktorú ľudia budú jesť, konzumovali len od pestovateľa, ktorému dôverujú, a tak pomôžu tomu, aby sa život v pôde udržiaval aj pre budúce generácie.
Ján Šlinský bol jedným z rečníkov na bratislavskej konferencii TEDx