Vyzerá to, že prítomnosť českých a slovenských filmov prestáva byť na jednom z najväčších filmových festivalov sveta, nemeckom Berlinale, náhodná. Začalo to pred niekoľkými rokmi ako rosa a dnes už je u toho daždík. O film Já, Olga Hepnarová z mimosúťažnej sekcie Panorama je veľký záujem.
Výnimočný debut
Film debutantov Tomáša Weinreba a Petra Kazdu hovorí o dvadsaťdvaročnej žene, ktorá v júli 1973 v centre Prahy vošla úmyselne medzi ľudí čakajúcich na električku, osem ľudí zabila a šesť ťažko zranila. Bola popravená v roku 1975 po dlhšom váhaní súdov aj vtedajší politickej reprezentácie. Film ale nie je vôbec politický, aj keď prostredníctvom čiernobielych statických a presne komponovaných záberov približuje atmosféru rokov normalizácie s obitými domami, s ľuďmi trpne čakajúcimi na nákup alebo radujúcimi sa pri pive v krčme.
Je to film, ktorý je na rozdiel od mnohých iných slovenských alebo českých filmov prepracovaný a naozajstný, nevyzerá improvizovane alebo nedokončený. Natáčal sa v Ústí nad Orlicí a na Slovensku, v štábe boli Slováci, Česi a Poliaci. Hlavnú úlohu vrahyne hrá u nás neznáma poľská herečka Michalina Olšanská. To bolo obzvlášť dôležité, pretože tvár známej herečky by prinášala nežiadúce konotácie. Film nehodnotí, neodsudzuje vrahyňu ani systém. Naznačuje, že Hepnarová bola schizofrenická a trpela depresiami. Nemôže okrem niekoľkých lesbických vzťahov zakotviť a nájsť zmysel života. Stále viac a viac v nej rastie nenávisť. "Všetci rodičia by mali byť povraždení," zapisuje si do svojho denníčka. "Ľudia sa ku mne zachovali beštiálne. Raz mi zaplatíte za váš smiech a moje slzy, "píše ďalej. Dvadsaťdva rokov stráca pôdu pod nohami. Má už len túžbu dostať sa do sanatória v Lobči alebo v Bohniciach a tam dožiť. Masová vražda je teda niečo ako vzbura človeka, ktorému každý ubližoval.
„Já, Olga Hepnarová je pre mňa dôkazom, že možno skutočne a lokálne príbehy rozprávať univerzálnym filmovým sugestívnym jazykom, ak nechýba talent, zaujatosť a synergia tvorivého a producentského tímu aj z niekoľkých krajín,“ povedal pre HN slovenský koproducent filmu Marián Urban.
Vypredané
Film bol uvedený v Berlíne v štyroch vypredaných projekciách vrátane kina pre osemsto divákov. Zahraničná tlač konštatovala, že ide o "existenciálnu drámu zo sovietskej éry". Ocenili dokonalý monochromatický filmový jazyk, "východoeurópsku eleganciu", nádherné odtiene čiernobiele farby a herecký výkon poľskej herečky Michaliny Olšanské. Film prirovnali ku kultovému poľskému filmu Ida, ktorý vlani získal Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Americký filmový kritik Stephen Dalton podotkol, že by bolo dobré, keby sa divák presnejšie dozvedel, či sa Hepnarová chcela svojím činom iba vedome pomstiť za ústrky tohto sveta alebo bola naozaj schizofrenická. Film ide oboma smermi - Hepnarová je opísaná ako krásna, ale abnormálna bytosť, ktorej život nedoprial žiadne zadosťučinenie, peniaze ani rozkoš. Je treba povedať, že film Já, Olga Hepnarová po štyroch dňoch festivalu patrí k tomu najlepšiemu, čo Berlinale prinieslo.
Z Berlína Radovan Holub, filmový publicista