Každá nadnárodná spoločnosť má vytvorené elitné komando zamestnancov takzvaných expatov. Dlhoročných profesionálov pripravených prísť do neznámej krajiny a absolútne ničomu nerozumieť. A popritom ešte rozhodovať o najvýznamnejších veciach v miestnej pobočke korporácie. Práve to udržuje v zatuchnutých nadnárodných spoločnostiach neustálu dynamiku. Až do jednej chvíle. Keď vznikne podozrenie, že expat veciam v danej krajine začína rozumieť. Prvé obavy tohto charakteru spravidla prichádzajú po dvoch rokoch. Takmer vždy ide o krivé obvinenie, no expat musí ísť do inej krajiny. Aby mohol nechápať a komplikovať veci opäť pekne od začiatku.

Večne sám

Ako v praxi vyzerá život expata? Jednoducho. V jednej chvíli expat ničomu a nikomu nerozumie v Maďarsku, a než sa nadeje, už nechápe pomery v Číne. Ak vznikne podozrenie, že sa zorientoval v pomeroch v Nemecku, tak zrazu lúšti nápis na ceduľke taxikára na ukrajinskom letisku. Čo na tom, že nový generálny riaditeľ ukrajinskej pobočky azbuku neovláda. Nakoniec od Holanďana to nikto nečaká. Ten je spravidla rád, že našiel kufor ako-tak podobný jeho vlastnému.
Skutočný expat je odsúdený na život v opustení. Čo je trpký osud uprostred korporácie s desaťtisíc zamestnancami. Na nových pracoviskách len ťažko nadviaže dlhodobé priateľstvá. Nakoniec nikdy nevie, kam a predovšetkým kedy nebude chápať v úplne inej krajine.

Moriak bez drobkov

Netreba plakať nad osudom expatov. V minulosti skrátka urobili rozhodnutia, ktoré ich priviedli tam, kde sú. Hladom netrpia. Iba v prípade, že sa príležitostne usilujú variť sami. Zmätenej predavačke v hypermarkete, vybavenej minimálnou jazykovou znalosťou potom rukami-nohami, vysvetľujú, že hľadajú moriaka bez drobkov. Expat s mizerným zmyslom pre pantomímu hladný zostane. A môže byť ešte rád, že neskončil na polícii za obťažovanie.

Drevákový tanec

Skutočnou obeťou expatológie nadnárodných spoločností sú miestni zamestnanci. To, že nový generálny riaditeľ nerozumie miestnym pomerom, len málokedy zastaví jeho tvorivosť. Tí najrozumnejší možno po chvíli rezignujú na povinnosti a vydajú sa do rúk lokálnym lídrom spoločnosti. No rozum nebýva hlavným kritériom pri výbere expata. A skúsenosti hovoria skôr o opaku. A skúste generálnemu riaditeľovi z Holandska vysvetľovať, že drevákový tanec pred pobočkou banky nepriláka v Rumunsku bonitnú klientelu. Najmä ak argumentuje tým, že v Amsterdame to fungovalo. Alebo Britovi, že podávať pravý anglický puding z hovädzieho a bravčového mäsa počas vianočných sviatkov tržby neznásobí. Najmä nie v Turecku. Ľahšie je zraziť päty, obuť dreváky a svoju trpkú porciu pudingu zjesť.