Niektorým šoférom sa pravdepodobne zdá jazda autom úplne jednoduchou záležitosťou. Na znak toho ležérne držia volant jednou ruku, pokojne telefonujú i v hustej mestskej premávke, pričom "zvládajú" aj jazdu v zákrute. Myslia si, že patria k majstrom športu. Ale ktovie, ako by si počínali na skúšobnej dráhe. Jednu z najmodernejších vytvoril otec známeho rakúskeho pretekára formuly 1 Alexandra Wurza v Teesdorfe neďaleko Viedne. Spolu s ďalšími motoristickými novinármi zo Slovenska sme mali príležitosť vyskúšať si nástrahy premávky v praxi.
Najskôr tu kvalifikovaní inštruktori so skúsenosťami pretekárov vysvetlia hlavné zásady bezpečnej jazdy:
PREDVÍDAŤ -- neoplatí sa jazdiť agresívne, ale ani veľmi pomaly. Treba vedieť odhadnúť, čo v danej chvíli urobia iní účastníci premávky.
ČÍTAŤ VOZOVKU -- ak máte obmedzovač brzdového účinku, protipreklzový systém či protiblokovací brzdový systém (vyjadrené skratkami EBD, ESP, ABS) a ďalšie technické vymoženosti, naučte sa využívať ich prednosti.
PRISPÔSOBIŤ RÝCHLOSŤ -- aj štyridsiatka môže byť neprimeraná, napríklad na zľadovatenom povrchu.
Dôležitý je tiež správny posed a držanie volantu, aby sa dalo lepšie odolávať nebezpečenstvu v prípade kritickej situácie. Treba sa naučiť -- najlepšie na voľnom priestranstve -- rozoznávať fyzikálne hranice i hranice vlastných schopností. Napríklad pri podchytení šmyku vozidla. Nejeden vodič má sklon preceňovať svoje schopnosti a rúti sa do zákruty, akoby pre neho neplatili fyzikálne zákony.
PRI JAZDE sú dôležité tri aspekty: technika brzdenia, rýchla a presná práca s volantom, ako aj práca so spojkou. Styčnú plochu pneumatiky môžeme prirovnať k prenosu sily prostredníctvom štyroch dlaní. V zákrute pôsobia na stabilitu vozidla nasledujúce sily vždy v kombinácii. Sú to: prítlačná sila na vozovku, účinok brzdového systému, zrýchlenie. Mimo kruhu priľnavosti sa stráca prítlačná sila a vozidlo "vystrelí" mimo vozovky. Kým nebol do áut montovaný protiblokovací systém ABS, pri intenzívnom brzdení zvyčajne nasledoval šmyk auta. S ABS možno súčasne brzdiť, ale aj volantom natáčať auto do správneho smeru (v zákrute), pričom riziko šmyku je eliminované na maximálnu možnú mieru. Treba však stlačiť spojkový pedál.
Pískanie pneumatík pri prejazde zákrutou je posledným varovaním pred stratou priľnavosti. Pravda, ak pneumatiky pískajú v zákrute aj pri prejazde nízkou rýchlosťou, signalizuje to zle nastavenú geometriu. Na druhej strane pri športovom nastavení podvozka je hranica šmyku posunutá, ale riziko po jej prekonaní vyššie. V prípade dlhšieho rázvoru (vzdialenosť prednej a zadnej nápravy) sa auto správa na ceste lepšie, no hranica šmyku je kratšia, čiže aj riziko vyššie.
Na mokrom, tobôž na zľadovatenom povrchu, sa odporúča nechávať si väčšiu bezpečnostnú rezervu. Teda o niečo znížiť rýchlosť, o niečo skôr brzdiť a citlivo krútiť volantom. Na mokrom povrchu sa hranica priľnavosti rozoznáva ťažšie, lebo ani pneumatiky nehvízdajú. Ak na aute nie je ABS, treba brzdiť prerušovane. Pri stokilometrovej rýchlosti zastaví auto pri intenzívnom brzdení (ak sa nešmýka) na 40 m, s ABS na 45 m, pri prerušovanom brzdení na 70 m. V núdzovej situácii sa nepredpokladá brzdenie "s citom", práve preto treba mať natrénované správne reakcie vopred. Vždy treba počítať s reakčným časom asi 1 sekundu. Pri dvojnásobnej rýchlosti sa brzdná dráha predlžuje na štvornásobok.
Na bezpečnú jazdu má vplyv aj niekoľko ďalších okolností. Napríklad či je vodič unavený po pracovnom zaťažení, nevyspaný, či je plne koncentrovaný na jazdu (aj preto platí počas jazdy zákaz telefonovania), či užíva lieky a podobne. Toto všetko totiž predlžuje reakčný čas i brzdnú dráhu.
Stále je medzi nami dosť motoristov, ktorí si myslia, že bez zimných pneumatík sa zaobídu. Zrejme netušia, aké podstupujú riziko. Veď stačí, aby náhle vybehol z vedľajšej cesty nedisciplinovaný motorista a letné pneumatiky na mokrom premrznutom povrchu nezareagujú správne, respektíve ich zmes nebude dostatočne "prisatá" k vozovke. Najvhodnejší čas na výmenu pneumatík je vonkajšia teplota okolo 7 °C.
Samozrejme, rozhoduje momentálny stav pneumatík, ich konštrukcia, dezén, výška profilu, zloženie zmesi, atď. Vždy sa oplatí nasadiť pneumatiky od jedného výrobcu, v zime s hĺbkou dezénu aspoň 4 mm (v lete 1,5 mm), nie staršie ako 4 roky. Dátum výroby je zakódovaný, pričom posledné štyri čísla znamenajú týždeň a rok. Teda 0300 znamená, že pneumatiku vyrobili v treťom týždni roku 2000.
Na skúšobnej dráhe v Teesdorfe, kde je najväčšie školiace stredisko pre vodičov v Európe, sme si vyskúšali jazdu v kritickej situácii. Tam, kde sme pri rýchlosti 50 km/h ešte dokázali zastaviť, pri sedemdesiatke sme už narazili do umelej prekážky. Pri jej obchádzaní treba pri nedotáčavom aute (predný pohon) ubrať plyn, jemne natočiť volant, zatlačiť spojku a brzdiť. Pri pretáčavom (škodovky s motorom vzadu) zatlačiť spojku a natočiť volant proti smeru šmyku. Pri každom zo spomínaných manévrov je dôležité, aby mal vodič zapnuté pásy, inak by poletoval vo vozidle ako list vo vetre. V núdzovej situácii totiž už nezostáva čas na dlhé úvahy.
Na voľnej ceste len málokedy jazdíte štyridsiatkou. Na skúšobnej dráhe, kde sú umelo vyvolávané šmyky alebo nečakané prekážky, má z 10 vodičov osem problémy udržať sa na ceste v správnom smere už pri rýchlosti 50 km/h. Predstavte si potom, aké sú odstredivé účinky pri vyšších rýchlostiach (a netreba prekročiť ani 100 km/h). A čo už v prípade šmyku pri rýchlosti nad 100 km/h. Následky bývajú katastrofálne. Myslite na to skôr, než stlačíte pedál akcelerátora.
StoryEditor