„Som rád, že vás tu je tak veľa... napriek tomu nám tu niektorí ľudia veľmi chýbajú... a už nikdy nebudú môcť prísť na tento festival," hovoril rozrušene a prerušovane.
Pred rokom sa tu o tomto čase spustila búrka so silným vetrom. Dnes bola obloha jasná, bez jediného mráčika a necítili sme ani vánok. Neďaleké pódiá stíchli a z hlavného stageu sa ozvali Štyri ročné obdobia od Antonia Vivaldiho v podaní Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala.
Spomienka na troch ľudí
Hudobnú spomienku venoval šéf Pohody Martinovi Kašákovi, ktorý prišiel vlani o život priamo na festivale, keď sa na neho a ďalších návštevníkov zrútil veľký stan. Ďalej Nikolke Kapkovej, ktorá zomrela na následky zranení o pár mesiacov neskôr. Rovnako si spomenul na prvú obeť Pohody, mladého Davida Horného z Prahy, ktorý zomrel v roku 2006, ráno po ukončení festivalu pri demontovaní jedného z pódií. „Verím v silu hudby a v to, že dielo, ktoré odznie bude počuť aj tam hore. Chcel by som im poslať kyticu týchto slnečníc, ale vyzerá to tak, že rozkvitnú presne o týždeň." Michal Kaščák to ešte nestihol dohovoriť a rozplakal sa. Rovnako ako ďalší ľudia pri pohľade na neďalekú „záhradku" plnú slnečníc, ktoré potrebujú na rozkvitnutie ešte zopár dní. A možno rozkvitnú práve v deň, keď sa tu stala tragédia.
Lístky v škatuli od bonboniéry
„Boli sme tu vlani aj s dcérou, ktorá bola v stane, kde sa to stalo. Čo hovoril Michal Kaščák ma priam za srdce chytalo," hovorí nám pani Marcela z Prievidze, ktorá si koncert vychutnávala priamo pod pódiom. „Dcéra nám potom vymyslela pod stromček darček. Dala nám bonboniéru a nevedeli sme, čo tam je... boli tam zabalené dva lístky na túto Pohodu," prezrádza už so slzami v očiach. A je rada, že Pohoda pokračuje. Rovnako ako ďalší návštevníci, ktorých vlaňajšia tragédia neodradila a prišli aj tento rok.