Za kompletnou rekonštrukciou aj návrhom originálneho interiéru stál filmový architekt Jan Vlček. Mäkké svetlo, pripomínajúce náladu starých holandských obrazov, kontrast teplých a studených farieb, prepojenie originálnych prvkov s novými.
Taký je dojem z interiéru, ktorého štýl podľa autora tvarujú svetlo, detstvo a práca. V galérii si pozrite unikátny pánsky byt v podaní architekta:
"Som patriot. V tejto štvrti som vyrastal, mám ju rád. Keď som mal možnosť kúpiť v Prahe v Starom Meste byt, neváhal som. Život v byte mi vyhovuje, na dom so záhradou si veľmi nepotrpím. Poslednú dobu sem ale cestuje toľko turistov, že sa odtiaľto ľudia sťahujú. Aj holuby už odleteli," konštatuje Jan.
Nájomný dom, ktorý nechal spolu s tlačiarňou vo dvore postaviť v roku 1905 Cech tlačiarov, stojí našťastie stranou od rušnej Parížskej ulice.
"Tlačiari vtedy nehýrili, vyberali lacnejšie materiály. Napríklad podlaha je zo smrekových dosiek a vydržala tu dodnes. Možno aj vďaka tomu, že generácia nájomníkov cez ne vrstvila PVC," vysvetľuje.
Päťdesiatmetrový byt na štvrtom poschodí tvorili pôvodne dve miestnosti, toaleta bola na chodbe. Z tej je teraz malá práčovňa. Z povaly hore je už tiež byt, takže teplo nikam neuniká. Keď Jan na dlhšiu dobu odíde, temperujú priestor vykurovacie panely.
Na otvorenej scéne
Niekoľko rokov Jan byt prenajímal alebo požičiaval kolegom. Na vzhľade interiéru to začalo byť časom poznať, tak sa rozhodol pre kompletnú rekonštrukciu.
Vybúral priečky, dispozíciu otvoril, ako to len šlo. Nosnú stenu uprostred otĺkli na tehlu. Múr tak skôr psychologicky, ako fakticky rozdeľuje viacmenej jednoizbový byt.
"Vo výsledku mi to pripomína loft. Určite aj vďaka veľkým oknám s polkruhovými nadsvetlíkmi. Snažil som sa zachrániť maximum originálnych prvkov. Keď navrhujem interiér niekomu na zákazku, chcem si uctiť pôvodné miesto," vysvetľuje.
Okrem podlahy či kachľovej pece zostali v oknách liate sklá. Majú vyše sto rokov.
Jan Vlček vďaka svojej profesii vie, že nasvietiť scénu patrí k najťažším filmovým disciplínam. Na byte si cení prirodzené osvetlenie, ale starostlivo vyberal aj svietidlá.
Medzi okná postavil zrkadlo, vyrobené z továrenského okna. Opticky tak zväčšil priestor, z jednej časti bytu je teraz vidieť do druhej.
Pánska jazda
Ateliér k práci nepotrebuje. Stačí mu pracovný kút v spálni, kde má notebook a tablet. Stôl je taký malý, že ho s nadsádzkou prezýva väzenský. Návrhy kreslí ručne, kresbu považuje za najlepší a najrýchlejší prenos nápadu z hlavy na papier.
"V prípade, že sa niečo nepodarí, stačí vziať čistý papier a začať znovu. Kreslím a rovno premýšľam, kam postavím stoličky, stôl, kde bude okno. Počítačové programy by ma zdržiavali," vysvetľuje.
"Pánsky budoár veľmi nepotrebujem. Na cestu si tiež neberiete veľa vecí. S bývaním je to podobné. Priznávam, že som mal obdobie,zberača'. V živote som sa ale niekoľkokrát sťahoval, a to ma vyliečilo. Zbavil som sa starých aj nazbieraných vecí."
Nemá dokonca ani skrine a chladničku, nechýbajú mu. Do kávy si totiž nedáva mlieko, ale med. Pánsky štýl podčiarkli odtiene šedej, modrej, tehly, kov, drevo, koža.
Stena nad posteľou je natretá bronzovou majstrovskou farbou, okenice z francúzskeho zámku poslúžili pri posteli ako držiak lampičiek. Je tu veľa svetla, preto si Jan dovolil tmavý strop (biely by odrážal svetlo, čo by prekážalo pri kreslení).
Na maľovanie nakúpil kvalitné farby Farrow & BALL. Pruhy v spálni vyzerajú ako luxusná tapeta, ale sú namaľované.
V medzinárodných kulisách
Pár vecí pripomína Janovo detstvo. Obraz v spálni namaľoval jeho otec, akademický maliar. V interiéri sa opakujú ázijské motívy. Napríklad komody: pôvodná skriňa na veno z obchodu Le Patio stojí medzi oknami, druhá z obchodu Snel Furniture je súčasťou kuchynského kúta.
"S Áziou sa musí opatrne, inak to vyzerá ako v štýlovej krčme," upozorňuje. Ani kuchynský drez nie je žiadna ,typovka'. Je kamenný a Jan ho priviezol z kamenárstva v Lodenici pri Prahe.
Niektorý nábytok nič nestál, stačil nápad. Otvorené skrinky na stenách sú urobené z krabíc na víno, kávový stolík v spálni si najskôr ,zahral' v seriáli Ja, Mattoni.
Jan nechcel príliš masívneho nábytku. Kreslá a jedálenský stôl majú tenkú kovovú podnož, namiesto postele má matrac.
Kúpeľňa nezaprie inšpiráciu starým Anglickom: umývadlo na nohe, vodovodné batérie s oddelenou teplou a studenou vodou, čiernobiela dlažba. Sprcha je stavebne vyriešená len odtokovým žliabkom v podlahe, steny zdobí benátska štuka, priestor vymedzuje presklená stena.
"Urobili ju chlapci od filmu. Tam ešte zostáva pravé remeslo. Povedal som svoju predstavu, bez toho aby som musel dávať výkresy. A dopadlo to skvele," chváli Vlček.