Výhľad z kuchyne a kúpeľne, ktorý sa nikdy neopozerá. Presne to ponúka obytná vstavba na podvozku nákladného auta, ktorý si od vlaňajška pripravovala cestovateľská dvojica Present sense.
A keď otvoria zadné dvojkrídlové dvere, pustia cez presklenú prepážku do interiéru svojho pojazdného domova svetlo.
Ako dlho žijete vo vašom obytnom nákladiaku?
Teraz sú to tri mesiace. Ale nie sme začiatočníci. Predtým sme žili päť mesiacov v menšej dodávke a cestovali po západnej Európe.
Je to skok do inej galaxie?
Mali sme Peugeot Expert, čo je skôr menšia dodávka, kde sme v zadnej časti mali prakticky len posteľ. Iveco je starý kamión, pôvodne slúžil ako zázemie pri rallye. Má dĺžku osem metrov, takže ponúka obrí priestor v porovnaní s dodávkou.
Keď prší, tak sa v nákladiaku zatvoríme, sme schopní tam normálne fungovať bez pocitu stiesnenosti. Nepripadáme si ako v aute, ale ako v garsónke. V dodávke nás veľmi ovplyvňovalo miesto, kde sme stáli.
Keď sme museli prespať na nejakom nevľúdnom parkovisku, tak to na nás pôsobilo. Necítili sme sa dobre. S nákladiakom je to iné. Jednoducho sa zavrieme a sme doma so všetkým zázemím: so sprchou, s plne vybavenou kuchyňou.
Mali ste hneď jasný plán, ako váš domov na kolesách bude vyzerať?
Prišlo to postupne a bolo to podobné, ako keď rekonštruujete starý dom. Pôvodne sme si mysleli, že využijeme členenie priestoru po automobilových pretekároch. Ale nakoniec sme auto odstrojili takpovediac na valník a urobili to celé znovu.
Záležitosti ohľadne dizajnu, farieb a pocitu komfortu, ktoré mal obytný priestor vyvolávať, sme mali jasné od začiatku.
Veľkosťou vozidla dosť vynikáte. Chceli ste teda domov na kolesách, nie len auto na víkendy?
Presne. Čakali sme dieťa. Niečo iné je ako dvojica bývať v dodávke. Nedokázali sme si predstaviť, ako prečkáme dva týždne s drobcom na štyroch metroch štvorcových v dodávke. Chceli sme komfort, aký by sme mali v dome.
Ako dlho ste auto stavali?
Rok. Od marca 2019 do tohtoročného marca. Robili sme si to svojpomocne. S elektrinou a vodou nám pomáhali kamaráti. Keď sa interiér obkladal a zatepľoval OSB doskami, tak sme urobili brigádu.
Na hodiny to spočítané nemáme, ale počas toho posledného roku sme buď pracovali na aute, alebo zarábali peniaze na jeho stavbu.
Krásny detail auta je presklená stena do kuchyne a kúpeľne, ktorá sa skrýva za zadnými vrátami. Kde ste brali inšpiráciu?
Pôvodne sme chceli prestavať autobus, pretože máme radi presvetlené, vzdušné interiéry. Nakoniec sme kúpili nákladiak. Nechceli sme v ňom kobku, ale miesto s dostatkom svetla.
Obaja robíme kreatívnu prácu a otvorený interiér sme chceli ako inšpiráciu. Ale vzhľadom na cenu jedného okna by sme sa pri presvetľovaní interiéru nedoplatili, takže nám napadlo toto riešenie.
Jeho výhodou je, že nepodlieha technickej kontrole, je to vlastne náklad. Je to lepšie aj kvôli bezpečnosti a tepelným stratám. Vždy sa snažíme parkovať tak, aby sme mali čo najlepší výhľad - na les, na hory. Občas sa nám stane, že pri sprchovaní minieme všetku teplú vodu, pretože sa kocháme výhľadom.
Ako hľadáte miesta na státie? Obchádzate kamarátov?
Prekvapivo to nie je také zložité. Vyberieme si lokalitu a potom si pomocou služby Street View cestu prejdeme nanečisto. Na vedľajších cestách postupujeme od križovatky ku križovatke, sledujeme dopravné značenie a vyberáme si legálne prístupné miesta.
Takúto dôkladnú prípravu robíme preto, aby sme sa vyhli otáčaniu alebo cúvaniu s nákladiakom, a tým aj zbytočnému stresu.
Plánujete niekde zakotviť nastálo? Nájsť si pozemok či komunitu, kde budete parkovať dlhodobo?
Časom áno, ale skôr sa prikláňame k zahraničiu. Ku krajinám, kde majú more. Napríklad k juhu Španielska...
Vy ste sa do auta presťahovali práve na začiatku koronakrízy, kedy sa Česko uzavrelo. Našli ste azyl u kamarátov?
Bol to zvláštny začiatok. Vyšli sme s tým, že zastavíme na nejakom odľahlejšom mieste pri lese či rybníku a budeme sa pokiaľ možno vyhýbať kontaktu s ľuďmi. O tri dni na nás niekto zavolal políciu. Trochu nás to zaskočilo.
Nevedeli sme, či ľudia v Česku nie sú na podobný životný štýl zvyknutí, alebo to len súvisí s nervozitou okolo koronavírusu. Nemali sme z toho dobrý pocit a radšej sme sa presunuli na pozemky kamarátov.
Ale máme z toho taký dojem, že v Česku sa hojne vyskytujú ľudia, ktorí okamžite volajú políciu, keď narazia na niečo, čo nepoznajú. Akoby sa báli neznámeho.
Je to pre vás nepríjemné vysvetľovať ľuďom, že bývate v nákladiaku a že to považujete za normálny životný štýl?
Hrozne. To je dôvod, prečo zamierime do zahraničia. Nikde inde sme sa s takou reakciou nestretli. Pekne to ilustruje naša príhoda. Niekto na nás zavolal policajnú hliadku.
Jeden z policajtov bol náš známy a ponúkol nám, nech prejdeme na jeho súkromný pozemok. Urobili sme to a niekto privolal ďalšiu policajnú hliadku. Paradoxne sme zistili, že je v Česku lepšie sa držať väčších miest a ich širšieho okolia.
"Kempovať" uprostred Vysočiny, kde je pár dedín, nie je dobrý nápad. Tam ste hneď v strede nechcenej pozornosti a hneď niekto volá "úradné miesta".
Precestovali ste Francúzsko, Španielsko a Portugalsko, teda krajiny, kam smeruje veľa vyznávačov vášho životného štýlu...
Áno, ľudia tam sú na "dodávkarov" a spol. zvyknutí. Nikto ich prítomnosť nerieši, ak sa správajú slušne. Keď tam príde párik ako my, ktorý si na peknom mieste zacvičí jogu, poprechádza sa a pred odchodom pozbiera všetky odpadky, tak je to bez problémov.
Ako veľmi zmenilo vaše cestovanie narodenie potomka?
Má osem mesiacov, takže sme sa prispôsobili. Podnikali sme krátke výlety do dvoch hodín cesty autom. V tomto predstavuje veľké auto veľkú výhodu: keď malý potrebuje prestávku, zastavíme a sme doma. Pokojne na benzínke.
Vieme, že dopoludnia býva pokojnejšie, môžeme aj pracovať, popoludní chodíme von. Snažíme sa v starostlivosti prestriedať, aby ten druhý mal čas na svoje veci, svoju prácu, svoje cvičenie.
S presťahovaním do auta sa nám denný režim zladil so slnkom. Teraz zaspávame s jeho západom všetci a vstávame ráno o šiestej.
Čím sa živíte?
Obaja pracujeme on-line. Robíme webdizajn, grafiku, e-shopy a tiež videoobsah a hudbu na zákazku.
Označili by ste sa za digitálnych nomádov?
Asi áno.
Je váš nákladiak sebestačný? Musíte byť pripojení na elektrickú sieť?
Nemusíme. Na streche máme nainštalovaný solárne panely s výkonom 1000 W, ktoré napájajú dve 230 ampérhodinové batérie. K elektrickej sieti sme sa zatiaľ vôbec nemuseli pripojiť, ešte sme ani nenainštalovali prípojku na sieť do auta.
Tu sa ukazuje výhoda, že chodíme spať skoro. Aj pri najhoršom počasí dávali solárne panely výkon 75 W, čo stačí na "uživenie" notebooku. Máme elektrický bojler, ktorý zapíname, keď je treba. Sme prakticky sebestační. Jediné, čo musíme dopĺňať, je voda.
Až sa otvoria hranice, kam pôjdete?
Zrejme do južného Francúzska. Máme aj francúzske občianstvo, takže to bude lepšie napríklad z hľadiska zdravotnej starostlivosti. Láka nás juh Španielska, tiež Alpy, pozerali sme sa aj na Grécko.
Kvôli malému budeme zatiaľ voliť civilizovanejšie oblasti, auto totiž nie je terénny špeciál. Určite chceme navštíviť Kanárske ostrovy a Korziku, už máme zistené, že sa zmestíme na trajekt.
Myslíte si, že ľudí s vaším životným štýlom bude v Česku pribúdať? Alebo sa cítite ako exoti?
Z európskeho hľadiska je náš životný štýl celkom bežný, rozhodne nejde o žiadnu exotiku. Tým, ako rastú ceny nehnuteľností a ako sa stále viac práce dá robiť on-line, tak bude ľudí ako sme my pribúdať.
Je to vlastne voľba, či si vziať mnohomiliónovú hypotéku, postaviť dom, tridsať rokov to splácať a pritom nikdy neviete, akých budete mať susedov. Pokiaľ si dom na kolesách postavíte svojpomocne ako my, tak vždy môžete dokúpiť pozemok a žiť na ňom v aute a vedľa stavať ten vysnívaný dom.
Tretí variant, ktorý tiež zvažujeme, je, že by sme auto postavili v surferskej zóne a prenajímali ho cez Airbnb. Máme pocit, že postaviť si bývanie do nákladiaku je možnosť, v ktorej nemôžeme urobiť chybu.