Využiť stodolu na bývanie bol skvelý nápad. Zajasali nad ním majitelia aj architekt. Na prvý pohľad vyzerala totiž veľmi "poctivo". Pri príprave projektu sa však ukázalo, že nadšenie bolo predčasné.
Trh drahých bytov im nevyhovoval
Deväťdesiat rokov starý dom nemal poriadne základy a krov by zaťaženie novou strechou nezvládol. Betónové škridle, ktoré sa mali znovu použiť, sa už na dotyk rozpadali, uvádza portál iDnes.cz.
V galérii si pozrite unikátny projekt a domov v jednom:
Z pivnice stúpala vlhkosť do podláh a stien. Napriek tomu sa majiteľom predstava splnila a v stodole dnes bývajú. Respektíve v replike tej pôvodnej.
A Ondřej opisuje: "Najskôr sme chceli v Prahe kúpiť väčší byt. Lenže čo sa nám zdalo zaujímavé, bolo už pred pár rokmi extrémne drahé. Začali sme uvažovať o kúpe domu za Prahou. A opäť rovnaká pesnička, čo bolo pekné... Sústredili sme sa na pozemok, že budeme stavať, ideálne na mieste s dobrou vybavenosťou a ďaleko od hluku diaľnice".
Manželia mali od začiatku dosť nápadov, ako dom zariadiť, naštudovali si množstvo kníh a katalógov. Ako pribúdali zápisky a poznámky, začalo im byť jasné, že s nápadom na hotový ani typový dom neuspejú.
Riešenie našli v stodole
Na realitnom webe zohnali parcelu aj so starým domom v obci vzdialenej tridsať päť kilometrov od Prahy. "Mali sme šťastie, pozemok je kúsok od námestia a v staršej zástavbe. Pokiaľ chcete pohodlný domov s pridanou hodnotou, bez architekta sa nezaobídete. Niekoľko sme si ich vytipovali, ale dali sme na odporúčanie. Osobná skúsenosť je aj v dobe internetu stále dôležitá," dodávajú manželia.
Keď sa ukázalo, že stavba je vo veľmi zlom stave, došlo na zásadnú diskusiu, ktorá projekt posunula. Architekt Jan Mackovič a spoluautor návrhu Martin Mihaly z ateliéru "Mackovič architecture" ponúkli majiteľom tri možnosti riešenia.
Buď zachovať pôvodné a prevlhnuté murivo na nevyhovujúcich základoch, vymeniť krov a dostavať zvyšok, alebo postaviť vernú kópiu pôvodnej stodoly a dodržať plánovaný kontrast starého s novým.
Zlatá stredná cesta
V hre bola ešte tretia možnosť ponúkajúca návrat do bodu nula, postaviť tu úplne nový dom bez limitov. Manželia zvolili strednú cestu a rozhodli sa pre kópiu s moderným interiérom.
"Už na druhej schôdzke sme dostali od architektov návrhy riešení interiéru. Jednoznačne u nás vyhral najodvážnejší z nich so svetlíkmi a mostom medzi hornými spálňami. Čiastočne nás ovplyvnil predchádzajúci byt, loft so štyri metre vysokým oknom. Otvorenie do krovu a vytvorenie voľného priestoru išli potom ruka v ruke."
Celkom tri priehľady až do strechy nasvecujú vložené poschodie a svetlíky vedú z predsiene, jedálne a obývacej izby. Dom má obytné prízemie s kuchyňou a jedálňou, na poschodí je spálňa rodičov, šatňa, spoločná kúpeľňa a dve detské izby.
Čo sa vošlo do schránky
Výstavba domu vrátane atypických riešení na mieru trvala dva roky. Riešenie vyšlo z priania rodiny zachovať ráz miesta a kopíruje hmotu pôvodného objektu vrátane tvaru strechy.
Atmosféru predlohy vystihuje aj striedmo zariadený interiér s prevládajúcim drevom. Pôvodná stodola sa skladala z troch častí viditeľne naznačených aj na fasáde.
Hospodárovi kedysi stačila ako zázemie jedna uzavretá miestnosť. Priestor na ukladanie sena nad ňou bol otvorený do krovu a pripomínal veľkú schránku.
"V tejto časti boli klasické vidiecke okná s troj-delením. Na fasáde sme ich tvar ponechali, rovnako zostal na svojom mieste bývalý prejazd, novo presklená hliníková fasáda z oboch strán. Tretia časť domu bývala bez okien. Zvolili sme znovu kontrast. Okná tu dnes sú a vychádzajú z potrieb súčasnej dispozície. Sú štvorcové a zámerne zvýraznené plechovým lemovaním, čo dom radí k súčasnej architektúre," vysvetľuje architekt Jan Mackovič.
K obloženiu sokla použil terchovský pieskovec, ktorý sa tiež najviac priblížil pôvodnému riešeniu. Rámuje ho pás rezných tehál, ako tomu bývalo aj predtým.
Socha, srdce a pec
"Investori mali nadštandardný prehľad o dizajne, boli pripravení, nebáli sa atypických vecí. Mám radosť, že sa nechali presvedčiť (aj napriek ťažkosti s dodávateľmi) na obklad stien vloženého poschodia drevenými doskami s javorovou dyhou, čo bolo pre výsledok zásadné. Rovnako dôležitým detailom nadväzujúcim na originál sú štíhle presahy strechy," komentuje architekt.
A Ondřej pokračuje: "Radi sa s manželkou inšpirujeme na výstavách ako napríklad Designblok, čítame, zaujímame sa o dejiny umenia... Využili sme preto možnosť podieľať sa na príprave interiéru, tvorivým spôsobom konzultovať napríklad o voľbe materiálov. Chceli sme veľa dreva, kombináciu skla a kameňa, klasické materiály, ktoré na vidiek historicky patrili. Nechcel som biele steny, manželka mala zasa predstavu, ako by mali vyzerať kúpeľňa a kuchyňa."
Na prízemí na pozadí svetlých materiálov vystupuje čierna kocka. Do farebne odlíšeného servisného "black boxu" natretého umývateľnou maľbou sa zmestili sklad, technická miestnosť a toaleta.
Na box nadväzuje moderná verzia tradičnej pece, ktorú postavilo Kachliarstvo Tomáš Jíra z Hrusice. S myšlienkou mať možnosť "váľať sa doma za pecou" prišli sami majitelia.
Nová dispozícia domu vznikla vložením dreveného "sošného" poschodia nasadeného na centrálne schodisko do pomyselnej schránky z tehál.
Konštrukcia je opláštená drevenými doskami vo veľkom formáte, architekt vybral firmu Interiéry Tesař TTK. Srdcom domu zostáva schodisko, ktoré uprostred dotvára vložená "socha".
"Pomerne komplikovanú konštrukciu vyrobili v Stolárstve Andrle a rodine slúži nielen ako komunikácia. Plní funkciu úložného miesta: šatníkovej skrine, priestranných zásuviek, súčasne však aj steny oddeľujúcej predsieň či knižnicu smerom k obývacej izbe," popisuje architekt.
A manželia uzatvárajú: "Bývame tu druhý rok, všetko je podľa našich predstáv, nič nechýba: veľká knižnica, minimalistická kuchyňa, dokonca ani priestor na odber bielizne. Kvalitu domu preverila dvakrát letná horúčavy aj prvé zima. Obstál na výbornú."