Prinášame vám výber známych symbolov svetových metropol či veľkých miest:
KODAŇ - MALÁ MORSKÁ VÍLA: Bronzovú sochu víly zasnene hľadiaca do mora vytvoril sochár Edvard Eriksen na žiadosť Carla Jakobsena, majiteľa pivovaru Carlsberg, ktorého úplne uchvátil balet Malá morská víla na motívy rozprávky Hansa Christiana Andersena. Socha vážiaca 175 kilogramov a vysoká 1,65 metra stráži vstup do kodanského prístavu nepretržite od roku 1913.
LONDÝN - BIG BEN: Volá sa tak najväčší zvon v hodinovej veži, ktorá je súčasťou budovy britského parlamentu na brehu Temže. Veža sa týči nad severovýchodnej strane paláca. Podľa jedného z niekoľkých výkladov je zvon pomenovaný po hlavnom staviteľovi sirovi Benjaminovi Hallovi, podľa inej verzie je pomenovaný po najťažšom zápasníkovi svojej doby Benjaminovi Cauntovi.
BERLÍN - TELEVÍZNA VEŽA: Veža neďaleko námestia Alexanderplatz bola postavená v rokoch 1965-1969 a oficiálne otvorená 3. októbra 1969 vo vtedajšej socialistickej Nemeckej demokratickej republike. S výškou 368 metrov predstavuje najvyššiu stavbu v Nemecku. V strede gule, ktorej priemer je 32 metrov, sa nachádza vo výške 203 metrov pozorovateľňa a otáčajúca sa reštaurácia Telecafé. Viditeľnosť počas jasného dňa je až 42 kilometrov.
BRUSEL - cikajúci chlapček: Päťdesiat centimetrov vysoký chlapček (Maneken Pis) má v šatníku stovky najrôznejších oblečkov, ktoré si občas berie na seba, inokedy zostáva tak, ako ho sochár stvoril - celkom nahý. Do fontány ležiacej len niekoľko metrov od námestia Grand Palace močí snáď už od roku 1388, kedy sa tu vraj objavila jeho prvá soška z kameňa. V roku 1619 bola nahradená dnešnou bronzovou soškou, ktorú vytvoril flámsky barokový sochár Jerome Duquesnoy.
PARÍŽ - Eiffelova veža: Veľkolepú konštrukciu postavil v rokoch 1887 až 1889 konštruktér Gustav Eiffel pri príležitosti Svetovej výstavy. Do roku 1930 bola s výškou 300 metrov najvyššou stavbou sveta. Pôvodne mala stáť len do roku 1909 a Parížania ju neznášali, ale nakoniec sa s jej existenciou nielen zmierili, ale sú na ňu aj hrdí.
RÍM - KOLOSEUM: Elipsovitý amfiteáter v centre mesta bol postavený k sláve rímskej ríše. Jeho dizajn pripomína dnešné športové areály, hoci sa tam odohrávali krvavé predstavenia: gladiátorské hry a zápasy so zvieratami. Zmestilo sa sem až päťdesiat tisíc divákov. Stavba sa začala v roku 72 za vlády cisára Vespaziána, za osem rokov ju dokončil jeho syn Titus.
NEW YORK-SOCHA SLOBODY- Zásluhu na vzniku Sochy slobody mala skupinka francúzskych intelektuálov vedená spisovateľom a politikom Édouardom de Laboulaye, ktorá navrhla v roku 1865 víziu monumentu symbolizujúceho nezávislosť USA. Osobnosť, ktorá historicky vytvorila pevné spojivo medzi USA a Francúzskom, bol Marie Joseph de Lafayette (1757–1834). Socha slobody sa stala jedným z prvých objektov na americkom pobreží, ktoré v 19. a 20. storočí vítali milióny prisťahovalcov prichádzajúcich do newyorského prístavu. Pamätník spolu s podstavcom meria 93 metrov. Samotná socha je vysoká 46 metrov a váži 205 ton. Je obľúbenou turistickou atrakciou.
ATÉNY - AKROPOLA: Akropola bola náboženským i mocenským centrom obce. Opevnenia pochádzali ešte z predgréckeho obdobia, ale najviac sa tu stavalo, keď boli Atény starovekou mocnosťou, počas doby Periklovej. Stávala tu slávna zlatá socha bohyne Pallas Atény a zostal tu chrám Parthenon.
MOSKVA - KREMEĽ: Slovo kremeľ v Rusku značilo hrad či pevnosť. Ten moskovský bol postavený pre cára Ivana I. a slúžil ako sídlo cárov až do revolúcie roku 1917. Dnes tu sídli prezident. Vonkajšie múry z pálených tehál sú vysoké až 17 metrov, dlhé vyše dva kilometre a posilnené dvadsiatich vežami. Vnútri sú najvýznamnejšie kostoly, napríklad Uspenskij sobor, v ktorom boli korunovaní ruskí cári.
RIO DE JANEIRO - SOCHA KRISTA SPASITEĽA: Socha vysoká 39 metrov stojí na kopci Corvorado, aby Kristus videl na Rio. Je pokladaná za najväčší sochu v štýle art deco na svete. Je symbolom mesta i celej Brazílie, ktorá vraj návštevníkov víta otvorenou náručou. Navrhol ju Brazílčan Heitor da Silva Costa a vytvoril Francúz Paul Landowski. Predstavená bola 12. októbra 1931.
SYDNEY - OPERA: V roku 1957 vyhral súťaž na stavbu novej opernej budovy v Sydney Dán Jörn Utzon s predstavou surrealistickej labute. Budovať sa začalo roku 1959. Operu otvorila britská kráľovná Alžbeta II. 20. októbra 1973.