Zachovať pôvodnú atmosféru vidieckej stavby a vtlačiť jej moderný ráz bolo zámerom majiteľov juhočeskej usadlosti. Ateliér Skvadra otvoril priestor svetlu a vytvoril domov pre tri generácie. Pri odkrývaní pôvodných architektonických prvkov išlo často o prácu takmer archeologickú.
Usadlosť tvoria tri budovy orientované do uzavretého trávnatého dvora. Snímka: Daniela Dostálková
Cieľom rekonštrukcie dedinskej usadlosti bolo rozšíriť jej obytné kapacity a zvýšiť komfort pre celoročné využitie. „Ústredným zadaním bolo vytvorenie dvoch súkromnejších a zároveň vzájomne prepojiteľných obytných jednotiek využívaných viacerými generáciami,“ vysvetľuje architekt Ondřej Volný z ateliéru Skvadra.
„Samostatnosť dvoch bytov sme ale na želanie klientov vedome porušili ponechaním jedinej kuchyne. Obyvatelia sa tak stále stretávajú v pôvodnej jedálni s kachľami,“ opisuje Volný. Každý má svoje súkromie, napriek tomu žijú spoločne, ako bývalo obvyklé.
Statok je tradične usporiadaný okolo vnútorného dvora s klasickým zápražím pred hlavnou obytnou budovou orientovanou na juh. Tri objekty zostavené do písmena U uzatvára obvodový múr so vstupnými bránami a vytvára bezpečné zázemie zatrávneného dvora.
Z uzavretého, takmer trojuholníkového átria vedú do otvorenej zadnej záhrady malé dvierka. Ideálne rozloženie objektov podčiarkuje ich citlivá rekonštrukcia aj funkčné využitie.
Účelná krása
Praktické rozdelenie obytných plôch medzi generácie vychádza z fyziologických predpokladov: prarodičia využívajú spodnú úroveň pôvodnej chalupy, zatiaľ čo mladšia generácia s dieťaťom expanduje do podkrovia a priestoru v krížení chalupy a existujúcej stodoly.
„V krížení bola v prízemí umiestnená vstupná hala so schodiskom, šatňa, technická miestnosť, kúpeľňa a detská izba orientovaná presklením do stodoly a východnej záhrady. V priestore podkrovia bola situovaná spálňa s kúpeľňou, ateliér a galéria, umožňujúci optické prepojenie so stodolou, všetko vykonané v čistej kombinácii bielej s dubovými podlahami a sklenenými priečkami. Relatívne malé podkrovie sme nezaniesli nábytkom, ale sústredili sme úložné priestory do priechodnej šatne,“ popisuje nové dispozície architekt Volný.
V pôvodnej obytnej stavbe zostalo všetko, ako bolo. Skôr konzervatívny prístup prarodičov velil ponechať stavbe pôvodný charakter. Ľudia si nekupujú chalupy preto, aby ich premenili v moderné budovy.
Pobytové časti na prízemí si teda zachovali pozdĺžnu dispozíciu, kde je za sebou radená obývacia miestnosť, kuchyňa s jedálňou, zádverie a točité schodisko do podkrovia, kúpeľňa a spálňa.
Aby prarodičia mohli strážiť vnúča aj bez prítomnosti rodičov, je ich spálňa prepojená chodbou s detskou izbou. Časť prízemia predsa len prešlo zmenami, ktoré však dispozícii prospeli.
„Kúpeľňa bývala stlačená tam, kde sú dnes točité schody. Kríženie stodoly a obytnej časti bolo zastavené aj pred rekonštrukciou, ale bez možnosti akéhokoľvek využitia. Snažili sme sa teda priestor čo najviac vyčistiť a optimalizovať jeho funkčnosť,“ dodáva Volný.
Svetlo a priestor
Zásadnou úlohou pre architektov bolo priviesť do domu svetlo. Objekt bol pôvodne dosť tmavý a majiteľom išlo o maximálne presvetlenie interiéru a jeho optické zväčšenie.
„Strešné okná sme nechceli plošne použiť, pretože by zničili dojem z celého nádvoria. Nakoniec sme do ateliéru a spálne v podkroví priviedli svetlo zo severu. Galéria získala okno, ktoré sa dá vyklopiť von ako balkón a zväčšuje tak jej priestor dynamizovaný diagonálne vloženými schodami a sklenenými priečkami,“ opisuje architekt.
Z dvora je viditeľné iba jediné okno, ktorým dopadá svetlo do galérie a pokračuje sklenenou plochou v podlahe tiež do detskej izby. Samostatný výhľad a vchod do záhrady detskému kráľovstvu zabezpečuje sedacie okno, určené na leňošenie pri knižkách.
Napojenie stodoly na obytnú časť zachováva pôvodnú líniu určenú dvojicou brán, ktoré spájajú vnútorné átrium so zadnou záhradou. Skoršia úžitková budova prešla najmenšou rekonštrukciou. Kamenné obvodové múry, krov aj vráta boli ponechané a vyčistené, priestor navyše získal na sviežosti novou kamennou podlahou a predovšetkým vtipne riešenou strechou.
Medzi krytinu z pálených škridiel sú vložené jednotlivé plastové kúsky, ktoré prepúšťajú dostatok svetla a v letných mesiacoch dovoľujú svetelnú hru slnečných lúčov na smrekovcovom latovom strešnom podhľade.
„Zo stodoly sa podarilo urobiť spoločenskú miestnosť pre detské hry, rodinné posedenia, oslavy a sledovanie filmov z pódia, ktoré vzniklo zaizolovaním schodiska vedúceho do pivnice pod stodolou,“ podotýka architekt.
Južný objekt usadlosti bol prestavaný na pracovňu majiteľa domu so samostatnou kúpeľňou a záhradnou garážou. V podkrovnom priestore sa časom počíta s prestavbou na izbu pre hostí s vlastnou kúpeľňou a vstupom.
História prináša harmóniu
Vzhľadom k tomu, že dom zatiaľ nie je využívaný celoročne, nevyplatilo sa staviť na moderné technológie. Celý obytný objekt je napojený na centrálny elektrický kotol, ktorý je možné ovládať aj na diaľku.
Kým v modernej časti domu sa privádza teplo podlahovým kúrením a konvektormi, v byte starých rodičov zostali klasické radiátory kombinované s pecou na drevo. Svetlo do interiéru po celom vnútornom obvode usadlosti púšťajú repliky pôvodných okien a do vnútra domu sa vstupuje dverami pôvodnými alebo ich vydarenou imitáciou.
„Snažili sme sa o spojenie s historickou klasikou, ktorá má upokojujúci charakter a dokonalé proporcie. Chceli sme maximálne uchovať to najcennejšie v celom objekte, pocit, že sa v bezpečnom priestore odohráva iný svet ako vonku,“ hovorí architekt Volný.
Na záver konštatuje: „Pri rekonštrukcii bol kladený dôraz na moderné poňatie úprav a citlivý prístup k zachovaniu pôvodných prvkov a celkového architektonického rázu i atmosféry. Mali sme šťastie na investora, ktorý pochopil kvality usadlosti a dal nám šancu ich objaviť, odkryť a nezničiť ich.
StoryEditor