Nina Valíčková je umelecká šperkárka, ktorá navrhuje a tvorí pod vlastnou značkou NINCS. Charakterizuje ju svojsky rozpoznateľný rukopis a vyprofilovaný štýl. Nina, spolu s Gabikou Ruskovou, známou pod značku Lowcost, organizuje designový market, ktorý sa bude už druhý krát konať v A4, 29. marca. Indoorový trh zameraný na prezentáciu mladých umelcov je nazvaný príznačne, MARK ÄT. Málo kto však vie, že Nina okrem umeleckých aktivít študuje architektúru, čo do veľkej miery ovplyvňuje jej šperky a umeleckú tvorbu. S Ninou sme prebrali z každého rožku a jej čarovný pohľad na svet je v mnohom inšpiratívny.
Aké boli vaše umelecké začiatky?
Asi od šiestich rokov som chodila na výtvarnú. Viedla ma k tomu mama, videla moju budúcnosť v architektúre. Nasledoval umelecký gympel, zobrali ma aj na šupku do Kremnice, ale mama ma tam nepustila, čo je nakoniec dobre, lebo neskôr som zistila, že na prijímačkách na VŠVU uprednostňujú nevyprofilovaných uchádzačov. Na šupku som sa hlásila na design hračiek a na šperk. Vzali ma paradoxne na design hračiek.
Mama bola teda tá, ktorá vás nasmerovala študovať umenie?
Keď som sa po strednej rozhodovala kam na výšku, mama bola iniciátorka, chcela aby som to skúsila. Poslala som si prihlášky asi na päť škôl. Je super, že ma k tomu donútila, lebo som si neverila, mala som pocit, že bez strednej umeleckej školy nie som pripravená študovať umelecký odbor. Musela som sa síce doučovať kresbu, chodila som k Petrovi Štrasnerovi, sochárovi.
Študovala ste na VŠVU. Akým spôsobom vás na škole viedli?
Každému umožňujú vyjadriť sa ako sám chce. Ja som posledné dve semestrálky robila voľný objekt, čiže nič, čo by sa dalo niekam pripnúť, alebo inak nosiť. Ateliér sa volá SMLXL, zahŕňa objekty rôznych veľkostí a je zameraný skôr konceptuálne. Umelecký šperk by v sebe mal mať príbeh, odkazovať na niečo. Keď sa naň pozrieš, nemala by to byť len náušnica. Potom je ale otázne, ktorý človek si na seba zakvačí ťažobu toho príbehu a ak ho má mať na poličke, prečo by mal byť označovaný ako šperk. Je to začarovaný kruh.
Do akej miery vás formuje a ovplyvňuje tvoj svet, spoločnosť a subkultúra, v ktorej sa pohybujete?
Až po prvom roku, ako som začala študovať architektúru, ma vzali aj na šperk a vtedy som si uvedomila rozdiel. Na architektúre je to trochu upäté a ľudia majú úplne iný pohľad na svet ako umelci. Sú to dva protipóly a dlho som v sebe nevedela vyriešiť rozkol, kam patrím. Napokon som si uvedomila, že toto som ja a nemusím sa identifikovať so žiadnou skupinou. V školskej práci som to konkrétne neriešila, ale určite sa to na mojej tvorbe odrazilo. Oba prístupy k životu majú svoje pozitíva aj negatíva, snažím sa vybrať len tie pozitíva a skombinovať ich. Architektúra je tiež umenie, ale musíš skĺbiť racionálne s emocionálnym, navyše tak, aby to nespadlo.
Aký je váš názor na módny šperk?
V ateliéri kde som študovala je módny šperk chápaný ako iný druh, skôr dizajn. Začala som sa mu venovať až neskôr, pri spolupráci s Petrou Kubíkovou (návrhárka známa pod dievčenským menom Solivarská), ktorá študuje módu a prišla k nám do ateliéru s výzvou, že by chcela šperky ku kolekcii.
Mala ste možnosť byť v ateliére Bety Majerníkovej, ktorá bola a stále je, uznávaná umelecká osobnosť. Ovplyvnila vás?
Učila nás v "prváku, druháku", v tých začiatkoch, keď sme ešte nevedeli poriadne čo... Naučila ma píliť, pre ňu to bola taká meditatívna, zenová činnosť (smiech). Pomohla mi hlavne, keď som riešila rozkol, či som architekt alebo šperkár. Ona tiež spočiatku nevedela či je speváčka, alebo je šperkárka, až kým sa nezmierila s tým, že je vlastne všetko a je to úplne v poriadku. Jej šperk by som nikdy nemohla nosiť, bráni mi v tom obrovská úcta k nej.
Sledujete aj mladú slovenskú módu?
To sledujem z toho dôvodu, že sme spolu s Gabikou Ruskovou začali organizovať MARK ÄT v A4. 29. marca bude ďalší, takže si momentálne rozširujem obzory, že koho pozveme, aby to bolo vyvážené. Snažíme sa o dobrý výber.
Vaše šperky prešli istým vývojom, typické pre teba sú zvieracie motívy, nádych folklóru a výrazná geometria. Aký bol priebeh ich vývoja do súčasnej podoby?
Začala som so zvieratkami, potom som pracovala s čipkou. V podstate som tak geometricky štylizovala, pretvárala až vznikli také „slovenské“ zvieratká. Neskôr pribudla aj kolekcia s minimalistickým nádychom.
Prečo práve zvieracie motívy?
Ani neviem ako som sa k tým zvieratám dostala. V detstve som chcela byť veterinárka a strašne ma bavilo študovať si latinské názvy. Vyrastala som v Kremnici, v rodinnom dome aj so starými rodičmi. Boli tam dve veľké záhrady a hrozne rada som chytala jašterice, dala som si ich do akvária a naštudovala som si, ako sa o ne starať.
Podarilo sa vám prepojiť architektúru so šperkom, čo vo výsledku vytvára váš charakteristický štýl.
Paradoxne, keď som mala ako tému semestrálky „šperk ako architektúra“, úplne som to nezvládla. Dopracovala som sa k tomu sama, prirodzene, ale neskôr. Momentálne je moja šperkárska tvorba dosť prepojená s architektúrou.
Keď navrhujete šperk, myslíte na konkrétnu cieľovú skupinu zákazníkov, alebo tvoríte inštinktívne?
Nemám konkrétnu cieľovku, musí sa to, čo robím, páčiť mne. Neurobím šperk, ktorý by som nenosila. Vždy si ho musím vedieť predstaviť k outfittu, aby bol použiteľný. Jednoduchšie je, keď zákazník príde a šperk si nájde. Problematickejšie je vcítiť sa do požiadaviek a napasovať niečo pre konkrétnu osobu. Mám portfólio, ľudia vedia čo môžu očakávať. Stáva sa, že ma oslovia, že by chceli napríklad zásnubné obrúčky, ale na škole sme sa naučili techniku, ktorú sme potrebovali k semestrálke, takže sa nevyrovnám vyučenému zlatníkovi, ale pracujem na sebe a verím že časom si trúfnem aj na náročnejšie zákazky.
Aký materiál uprednostňujete?
Vždy sa mi páčila mosadz, jej zlatá farba a je relatívna dostupnosť, navyše zoxiduje, čo je super, lebo na nej vidieť čas. Je to ako so stromom, na ktorom sa urobia letokruhy. Pozlacovať dávam len výnimočne, potom sú na môj vkus až príliš nablýskané.
V rámci štúdia architektúry ste sa dostali na študijný pobyt do Indie, ktorá bola dlho Anglickou kolóniu, ale naše kultúry sú predsa dosť kontrastné. Vnímala ste európsky vplyv na indickú architektúru?
Prekvapila ma napríklad portugalská architektúra v meste Diu z prelomu 16. a 17. storočia alebo neoklasicistická a neogotická architektúra z neskoršieho obdobia postavená Britmi v Bombaji. Zážitok bol Chandigarh, vraj najčistejšie mesto Indie, ktoré je celé postavené podľa návrhu Le Corbusiera.
Ovplyvnila India vašu tvorbu?
Keď som tam šla, brala som svoje povinnosti trochu nedôsledne, nedoťahovala som veci do najlepšieho možného konca a pri dvoch školách súbežne, som bola rada, že som povinnosti stihla vôbec dokončiť. Keď som videla akí sú Indovia pohodlní, že postavia budovu a nechajú tam trčať káble, alebo na čisto novej budove sú už rozbité kachličky, alebo zistia, že niečo zabudli postaviť. Uvedomila som si ako to vyzerá, keď sa veci robia len aby bolo a zistila som, že to takto nefunguje. Ale žiadne duchovné osvietenie sa nekonalo.
Podnecovala vás India k tvorivej realizácii?
Začala som tam veľa kresliť. Kresba je niečo iné ako fotka. Fotka je záznam reality, kresba vystihne to, ako ju vnímam ja, je viac pocitová. Indovia mali super recyklovaný papier zo starých študentských prác, ktoré vygumovali a urobili z nich skicáre, na ktorých bolo úplne vidieť predošlé kresby. Doniesla som si asi päť plných skicárov.
Nechceli by ste ich niekde prezentovať?
Chcela som, ale teraz už tie kresby nie sú pre mňa aktuálne. Keď najbližšie niekam vycestujem, tak asi sama a budem intenzívne kresliť aby bolo čo prezentovať v budúcnosti.
Aká ďalšia krajina vás láka?
Chcela by som ísť v lete do nejakej exotickej krajiny, nebudem konkrétna, nerada by som to zakríkla. Mám drahé očkovania z Indie, tak prečo ich nevyužiť.
Architektúru ste mali prerušenú kvôli študijnému pobytu v Indii. Bolo ťažké naskočiť späť?
Po dvoch rokoch pauzy od STU to bol úplný šok, keďže som si odvykla od disciplíny a termínov, hlavne som si zvykla na to, že mám na zadanie viac času a nerušia ma iné náročné predmety. Bolo to ťažké, aj som plakala zo začiatku (smiech). Ale už som do toho nabehla.
Pripravené v spolupráci s: