Bývam v rybárskej dedine Punta Gorda. Na Kubu som odcestoval vďaka kamarátovi začiatkom roka 2014, na ostrove som sa zamiloval do úžasnej Kubánky a už som sa jej nepustil, píše Dalibor z Česka pre portál idnes.cz
Cudzinec, ktorý sa chce dlhodobo zdržiavať na Kube, musí mať rodinné alebo pracovné vízum. Kto ho nemá, môže tu žiť maximálne tri mesiace, teda dvakrát si predĺžiť turistické vízum. S tým môžete bývať iba v štandardných hoteloch a penziónoch pre cudzincov.
Kuchyňa v kubánskom štandarde. Snímka: archív autora
Za izbu sa platí v prepočte 18 až 55 eur za noc. To bolo ale pre mňa veľa. Dlhodobo by som také ubytovanie finančne neutiahol. Rozhodol som sa teda pre rodinné víza. K tomu je potrebné mať vážny manželský záväzok a trpezlivosť s úradmi.
Po absolvovaní svadobného obradu na Kube, prípadne jeho legalizáciu na kubánskom konzuláte v rodnej krajine, získate právo na rodinné vízum, ktoré vás oprávňuje k šesťmesačnému pobytu u ktoréhokoľvek rodinného príslušníka na Kube.
Peňazí je málo, podľa toho vyzerá aj bývanie
Drvivá väčšina Kubáncov trpí nedostatkom peňazí, čo sa najviac odráža na stave ich obydlí a vybavení domácností. Väčšinu svojich skromných výplat prejedia, prepijú, alebo si kúpia niečo na seba. Pohodlného Európana tu čaká doba plná prekvapení, sebazaprenia a pokory.
V našej dedine Punta Gorda sú väčšinou jednoposchodové domčeky s dokorán otvorenými vstupnými dverami. Jedine tak sa urobí prievan. Vetrajúca sa obývačka, ani ostatné izby, ktoré majú namiesto dverí záves, moc súkromia neposkytujú.
Na Kube je s bývaním problém. V každej izbe teda prespáva niekoľko členov rodiny. Kúpeľňa býva oddelená jednoduchým závesom a horúca voda sa musí nosiť z kuchyne.
Tá je kvôli občasným výpadkom elektriny vybavená stredoveko vyzerajúcimi horákmi na alkohol a petrolej. Potraviny, ktoré nie sú v chladničke, sa kvôli pracovitým mravcom a odpudivým švábom skladujú v uzatvárateľných nádobách.
Rybu, langustu, alebo napríklad chobotnicu si kupujem priamo od rybárov, ktorí prechádzajú s úlovkom okolo môjho priedomia. Pre (bio) prílohu či tropické ovocie chodím na trh za domom a večer si vždy spríjemním cigarou alebo pohárom lahodného rumu.
Na toto všetko som si už zvykol. Avšak na pred ôsmou ráno hvízdajúceho pekára korzujúceho ulicami s vrecom bagiet na chrbte si nezvyknem. Raz si privstanem a potrestám ho vedrom studenej vody.
Za vodu a elektrinu sa platí ročne 11 eur
Kuba je socialistickou republikou. Byty sa prideľujú podľa poradovníka, prípadne podľa potreby. Keď dom spadne kvôli starobe či pri hurikáne, žiadni developeri ani realitné kancelárie nie sú po ruke. Všetko sa rieši žiadosťami cez príslušný štátny úrad.
Od roku 2013 je obchod s nehnuteľnosťami legálny, nie však práca realitného makléra. Cudzinci ale stále na Kube nesmú nehnuteľnosť vlastniť, nastupujú teda sprostredkovatelia. Domy v súkromnom vlastníctve sa predávajú cez súkromnú inzerciu na internete a zavesia sa na ne cedule Na predaj. Záujemcovia potom jednoducho zaklopú na dvere alebo zavolajú na pripísané telefónne číslo.
Ten, kto má byt alebo dom, ho väčšinou zdedil po príbuzných, alebo ho dostal od štátu ako kompenzáciu. Väčšie domy a luxusné byty majú iba tí, čo majú príbuzných v USA. Trojizbový domček sa na dedine dá kúpiť za 1100 eur. V meste, kam jazdia turisti, sa cena vyšplhá aj na 36,5-tisíc.
Aj tí najchudobnejší majú doma televíziu a dvd prehrávač. Telefón, či už pevný či mobilný, patrí k luxusu. Nábytok je pre niektorých tiež finančne náročný, a tak sa často robí napríklad skriňa z tehál vstavaných priamo do výklenku steny.
V obývačke je gauč a hojdacie kreslá. Tie vám pri hojdaní zaisťujú svieži vánok. Spálne sú zariadené niekoľkými posteľami, jednou skriňou a nočným stolíkom. V kuchyni je vždy ryžovar a tlakový hrniec. Elektrickú platničku väčšinou Kubánci vymenia za petrolejovú kvôli občasným výpadkom elektriny.
V kúpeľni tečie len vlažná voda. Na sprchu je preto niekde nasadená ohrievacia hlavica. Záchod nemá lopárik a toaletný papier sa kvôli malému priemeru odpadových rúr vhadzuje do odpadkového koša. Elektrina aj voda sú zanedbateľnou položkou. Ročný poplatok je 11 eur.
Prenájom vlastnej izby alebo bytu je pod kontrolou štátu a je k tomu potrebná živnosť. Tá sa delí na prenájom v národnej mene, prenájom Kubáncom, a na prenájom v devízach, prenájom cudzincom. Každý, kto má túto živnosť, si dvere označí príslušným symbolom a tým inzeruje svoje priestory na prenájom. Kubánec zaplatí za noc 3 eurá, cudzinec aj 30.
Kúrenie na Kube nepotrebujete. Nutnosťou je ale vetrák. Tí majetnejší mávajú klimatizáciu. V zimnom období teploty neklesnú pod 15 stupňov. V lete sa však vyšplhajú aj nad 35 stupňov Celzia. Viac sa dozviete na mojich stránkach Mexikanec.cz.