Do Nórska som prišla v roku 1998. Začínala som ako au-pair, vyštudovala vysokú školu, kde som sa zoznámila so svojím manželom. O šesť rokov neskôr sme sa presťahovali do jeho rodného Bergenu a kúpili dom z roku 1946, ktorý postupne opravujeme, píše Šárka pre portál iDnes.cz.
Dom síce modernizujeme, ale snažíme sa zachovať aj jeho pôvodný štýl. Bývame v skvelej lokalite blízko prírody. Máme veľký pozemok, výhľad na more, neďaleko električkovú zastávku a dvadsať minút do centra mesta. Mám Bergen veľmi rada predovšetkým pre jeho krásu a milých ľudí. Páči sa mi, že je mesto veľmi zamerané na šport.
Do práce často behám, sedem kilometrov mi zaberie niečo málo cez pol hodiny. Pracujem v banke na pozícii manažérky nákupu, ale teraz som na materskej dovolenke. Počas 21 mesiacov sa nám narodili tri deti. Prvý syn v lete 2013 a potom dvojčatá na jar 2015. Teraz plánujeme väčšiu rekonštrukciu, počas ktorej premeníme pivnicu, ktorá je nad zemou a má okná, na obytné poschodie.
Náš dom má rozlohu 190 metrov štvorcových vrátane veľkej pivnice. Tá má okná a je nad zemou. Tvorí tak vlastne prízemie domu. Obytná časť je teraz veľká 120 metrov štvorcových (kuchyňa s jedálňou, obývacia miestnosť a tri spálne), ale plánujeme už spomínanú rekonštrukciu.
Celú našu ulicu navrhli architekti z vtedajšej bergenskej školy. V povojnovom Nórsku bol nedostatok stavebného materiálu. Náš dom je postavený z búračky.
V Nórsku sa domy vykurujú predovšetkým elektrickou energiou. Väčšina domácností má krby a prikuruje si aj drevom. Za rok zaplatíme 20-tisíc nórskych korún (2200 eur) za elektrinu. A keď je veľká zima, zakúrime si aj v krbe.
Zo začiatku som sa divila, že po sebe ľudia nezhasínajú. Je tu normálne nechať rozsvietené v miestnosti, kde nie ste. Veľa ľudí má napríklad v kúpeľni rozsvietené neustále.
Nórsko je drahá krajina a drahé je tu aj bývanie. Vo veľkých mestách sa platí viac než na vidieku. Pre Nórov je vlastné bývanie veľkou prioritou a pre väčšinu obyvateľstva je to najväčší výdavok. Za jedlo dajú Nóri priemerne 10 percent z platu, za bývanie 30 až 40 percent.
Najviac ľudí žije v domoch, ale aj byty sú veľmi rozšírené. Oficiálne čísla hovoria, že 70 percent Nórov býva v domoch a 30 percent v bytoch. V poslednej dobe sa však bytov stavia čím ďalej viac.
Väčšina Nórov chce mať vlastné bývanie a sú ochotní si brať hypotéky a platiť vysoké poplatky. V tom sa líšia od Dánov a Švédov, kde je bežné žiť v nájme. Štatistiky uvádzajú, že deväť z desiatich Nórov vo veku od 36 do 66 rokov býva vo vlastnom byte či dome. Prenájom je tu tiež rozšírený a využívajú ho hlavne mladí ľudia a študenti.
Hypotéku má veľká väčšina ľudí, čo si zaobstará vlastné bývanie. Po finančnej kríze v roku 2008 banky sprísnili pravidlá a každý, kto si berie úver, musí mať 15 percent v hotovosti. Predtým boli bežné stopercentné hypotéky. Väčšina má hypotéku s pohyblivým úrokom.
Nehnuteľnosti sa tu predávajú prostredníctvom aukcií. Realitná kancelária určí cenový odhad a pozve všetkých záujemcov v určitú dobu na prehliadku. V dome sa zíde napríklad päťdesiat ľudí. Po prehliadke začína aukcia a nehnuteľnosť získa ten, kto zaplatí najviac.
Tento spôsob predaja zabezpečí najvyššiu možnú cenu a nie je výnimkou, že sa dom predá aj o jeden milión nórskych korún (vyše 100-tisíc eur) drahšie, než aký bol odhad. Ale tiež sa stáva, že kupujúci nemajú záujem a potom môže majiteľ prijať aj sumu nižšiu ako odhad.
Nóri trávia veľa času doma. Organizujú súkromné večierky a ženy majú často svoj klub, v ktorom sa niekoľko kamarátok pravidelne schádza a striedajú sa, kto bude ten večer hostiteľkou. Rozprávajú sa pri víne a dobrom jedle. Nóri sú na svoje bývanie hrdí a radi ho ukazujú priateľom.
Pracovná sila je tu veľmi drahá a možno je to dôvod, prečo sú Nóri takí veľkí majstri. Väčšina je neskutočne zručná, a to vrátane tých, ktorí pracujú v kancelárii. Sami si vymenia parkety a zmontujú kuchynskú linku.