Postaviť si dom a žiť na tropickom ostrove môže pre mnoho ľudí znieť ako nemožný sen. Ale kde je vôľa, tam je aj cesta. Na tropickom Bali, na dohľad od oceánu, si mladá česká rodina postavila dom z dopravných kontajnerov. Nezvyčajný projekt bol tak trochu krokom do neznáma, píše o ňom Jan Wunsch pre portál idnes.cz.
Lukáš Černý je zakladateľ a majiteľ úspešného vlasového štúdia Salon Joshua a za celým projektom domu stojí Joshua Design, rodinná značka Lukáša a Martiny Černých. Spolu s dvoma synmi sa pred štyrmi rokmi presťahovali na ostrov Bali v Indonézii, kde sa pred nedávnom začali okrem iného venovať navrhovaniu domov, interiérov i exteriérov.
Nejde o obyčajný dizajn v štýle vymyslieť - nakupovať, radi sa venujú aj zákazkovej výrobe, recyklovaniu a renovácii starých materiálov, spolupráci s miestnymi a podobne. Bývanie z kontajnerov je vyvrcholením ich doterajšej práce. Na projekte spolupracoval tiež Petr Vančura.
Dom zo štyroch kontajnerov
Uprostred ryžových polí, z jednej strany s výhľadom na sopku Batukaru, z druhej strany s výhľadom na Indický oceán, neďaleko mesta Tabanan (teda relatívne ďaleko od turistických davov, ktoré sú už teraz typické pre južnú časť ostrova) stojí dom vybudovaný zo štyroch lodných kontajnerov.
Dispozície vychádza z tvaru písmena U. Ústredná časť je dvojpodlažná, so spoločným obývacím priestorom na prízemí a s detskými izbami na poschodí. Po oboch stranách priliehajú dva prízemné bloky, spálňa rodičov a zázemie.
Návrh bol založený na maximálnom prepojení interiéru s exteriérom, spoločný obývací priestor je úplne otvorený do vnútorného átria s drevenou terasou a bazénom. Pri dnešnej cene zhruba 2 000 dolárov za kontajner ide o dostupný stavebný materiál, ktorý má svoje výhody, ale prirodzene panovali aj isté obavy.
Ako sa býva v plechu
Sám Lukáš hovorí, že najčastejšou otázkou od okolia bolo, ako sa bude žiť v „plechu“ v tropických podmienkach indonézskeho ostrova, kde teplota málokedy klesne pod 30 ° C. Avšak stavba sa vďaka elegantnému riešeniu osvedčila na výbornú.
Tepelnú izoláciu vyriešilo drevené obloženie (medzi ním a oceľovým plášťom kontajnera cirkuluje vzduch), zatrávnená strecha a vertikálna záhrada. Dom majitelia umiestnili na pobreží, kde neustále prefukuje, takže sa príliš neprehrieva, ani príliš nevychladne. Samotné spálne majú klimatizáciu, obývací priestor s kuchyňou je z jednej strany otvorený, a teda nie je potrebné klimatizovať.
Veľkým problémom murovaných stavieb v trópoch je vlhkosť, murivo absorbuje vodu a domy následne podliehajú plesniam. To kontajnerovej konštrukcii nehrozí, aj vďaka tomu, že samotné kontajnery sú umiestnené na betónových pilieroch, čo umožňuje viesť všetky rozvody pod stavbou s jednoduchým prístupom. Výpočet výhod tým nekončí: vďaka celistvej oceľovej konštrukcii je dom odolný voči hurikánu, zemetraseniu i cunami.
Okrem oceľových kontajnerov sa pracovalo s drevom, lešteným betónom, železom, sklom a sadrokartónom. Prevažná časť dekorácií je vyrobená z betónu, živice a recyklovaných odpadov vyplavených oceánom (naplavené drevo a iné).
Prekážky a výhody
Najväčším problémom, ktorým stavebníci čelili, bola rýchlosť, kvalita pracovnej sily a dostupnosť niektorých materiálov a technológií (montážna pena, tmely a podobne). Pre robotníkov išlo o úplne novú vec a občas bolo zložitejšie vysvetliť, čo sa od nich žiada. Na druhej strane, cena práce je v Indonézii veľmi nízka.
Cena stavby, vrátane desaťročného prenájmu pozemku, vyšla do 74-tisíc eur a dom na kľúč bol prakticky hotový za štyri až päť mesiacov, oproti štandardnému roku a pol pri murovanom dome.
Kontajnerové bývanie má svoje plusy aj mínusy a pustiť sa do takejto stavby v prostredí Bali bol odvážny krok. Avšak pri zachovaní istých postupov ide o výborné bývanie. A keď sledujete z kuchynského okna s výhľadom cez ryžové polia západ slnka nad oceánom, je jasné, že to stálo za to.