Dvaja mladí Česi, Jana Prouzová Myšková a Pavel Prouza z Riofrio Architects, kúpili v roku 2007 chátrajúci pivovar v Lobči neďaleko Prahy. Rozľahlý areál bol v príšernom stave a hrozil mu zánik. Počas nasledujúcich rokov manželia budovy zachránili, práce ale ešte stále pokračujú. Od jari 2015 sa v Lobči opäť varí pivo, píše idnes.cz. Nuž, príbeh inšpiratívny aj pre Slovensko.
„Bývali sme v Prahe a hľadali historický objekt a pamiatku, kde budeme bývať a zároveň organizovať kultúrne akcie. Obchádzali sme fary v okolí a potom uvideli pivovar, krásnu zrúcaninu s renesančným jadrom,“ hovorí architekt Pavel Prouza. O nehnuteľnosť v havarijnom stave nemal nikto záujem. Manželia sa do nej zamilovali na prvý pohľad a ruinu za 600-tisíc českých korún (vyše 22-tisíc eur) kúpili.
Komplex pivovaru bol v hroznom stave. Opustený, bez dverí a okien, strechy boli deravé a všetko sa rozpadalo. Niektoré budovy boli zdemolované, stavebný materiál si ľudia rozobrali.
Bývať sa nedalo ani v jednej miestnosti. Prouzovci pracovali vo svojom architektonickom ateliéri, vychovávali deti a vo voľných chvíľkach dochádzali do Lobča, uvoľňovali sutiny a snažili sa stavbu s obytnou plochou cez dvetisíc metrov štvorcových s pomocou dotácií a vlastných peňazí zachrániť.
„Zalátali sme najväčšie diery, začali sme vymeriavať, robiť prieskumy a projektovať. Stavebné povolenie na obnovu areálu sme získali až v roku 2009,“ opisuje začiatky Pavel Prouza.
Renováciu pivovaru, ktorá stále pokračuje, berú od začiatku vážne. Každému detailu sa poctivo venujú, hľadajú v archívoch a na starých fotografiách pôvodný vzhľad a účel jednotlivých stavebných i konštrukčných prvkov. Neunikne im nič.
„Pri obnove sme kládli veľký dôraz na zachovanie autenticity pivovaru. Niektoré povrchy, ktoré majú už svoje prežité, tu zámerne nechávame. Nahradiť ich za nové sa dá vždy. Pôvodný je ale oveľa zaujímavejší,“ vysvetľuje Prouza.
„S podkrovím pracujeme šetrne. Nebudovali sme vikiere, nechceli sme zničiť uličnú fasádu strešným oknami. To by ani nešlo, je to pamiatka. Dnes pivovar vyzerá spredu úplne rovnako ako v 19. storočí.“
Natrvalo sa z Prahy presťahovali do Lobča až v minulom roku. Doteraz zhltla záchrana opusteného pivovaru, ktorý je od roku 2009 technickou pamiatkou, 16 miliónov českých korún (vyše 590-tisíc eur).
Keď boli z najhoršieho vonku, prišiel na rad minipivovar. Jeho rozjazd v novej varni v niekdajšej stáčiarni fliaš z konca 30. rokov si vyžiadal podnikateľský úver, vďaka ktorému sa Prouzovcom podarilo nadviazať na 500-ročnú históriu pivovarníctva v Lobči. Od jari 2015 tu varí pivo sládok Tomáš Fencl a pivovar prevádzkuje spoločne s Prouzovcami. Pivo sa tu opäť varí po pauze dlhej 72 rokov.
Do budúcnosti by popri výčape v renesančnom jadre, humnu s hrebienkovou klenbou, chceli otvoriť reštauráciu. Šikovného reštauratéra zatiaľ stále hľadajú. V zatiaľ neopravenom priestore z roku 1600 je zachovaná aj pôvodná kaďa pre namáčanie jačmeňa.
Podkrovie čaká na vybudovanie štyroch apartmánov pre turistov a cyklistov. Teraz sa obnovuje budova pivníc a chladničiek, kde sa budú konať koncerty a ďalšie kultúrne podujatia. Súčasne neustále pokračuje oprava celého areálu, a to vrátane domu sládka, kde si Prouzovci budujú svoj domov. Stále totiž bývajú v provizóriu v podkroví nad varnou, kde sa mlel slad. Zostali tu nádrže na vodu z 19. storočia, v ktorých je teraz spálňa manželov a detská herňa.
Interiér pivovaru a ďalších priestorov je moderne triezvy a vhodne skombinovaný s pôvodnými prvkami, žiadne násilné retro. V niektorých miestnostiach sa zachovala časť pôvodného technického vybavenia z konca 19. storočia. V starej varni je výčap s predajom piva a občerstvením.
Prácu architekta musel Pavel Prouza čiastočne opustiť. Na plný úväzok sa teraz venuje areálu pivovaru, ktorý chce ekonomicky postaviť na nohy. Okrem toho budovami pivovaru sprevádza, má pripravenú hodinovú komentovanou prechádzku a je tu tiež správcom.
Za záchranu, obnovu a sprevádzkovanie parostrojného pivovaru v Lobči získali manželia v septembri 2015 cenu od Národného pamiatkového ústavu. „Mimoriadne vykonaná akcia by si zaslúžila ocenenie hneď v troch kategóriách: záchrana pamiatky, obnova a reštaurovanie aj prezentácia hodnôt,“ povedala generálna riaditeľka NPU architektka Naděžda Goryczková.
„Osvietený prístup investora, mimoriadne osobné nasadenie, výnimočne dobrá spolupráca s pamiatkarmi, schopnosť zabezpečiť vhodné zdroje financovania, odvaha navrátiť pamiatke pôvodné využitie aj nájdenie zodpovedajúcej formy spoločenského využitia - z týchto všetkých dôvodov je rekonštrukcia lobčianskeho pivovaru vzorovým príkladom nakladania s kultúrnym dedičstvom a zaradiť ju len do jednej z kategórií by znamenalo redukovať jej význam,“ vysvetľuje Goryczková.
StoryEditor