Takto prerobili byt rodine, ktorá nemá ani manželskú posteľ

V trojizbovom byte v českom Rakovníku, kde sa čas zastavil s tragickou smrťou syna pred 12 rokmi, bývajú rodičia, dve dospelé dcéry a vnučka. Mamička sa chce konečne začať pozerať dopredu, tomu by mala pomôcť aj radikálna premena obývacej izby s kuchynským kútom, píše portál idnes.cz.

Pani Melánia sa dostala po smrti syna pri autonehode do ťažkých depresií. Videla ho všade v byte, ktorý pomáhal zvelebiť. Všetko skončilo syndrómom vyhorenia, pol roka nebola schopná vyjsť ani z bytu alebo vstúpiť do izby syna. Pomohol jej až pes Kim, ktorého musela chodiť venčiť.

Rodina sa po tragédii k sebe veľa primkla, navyše najstaršia dcéra býva hneď vo vedľajšom byte. Práve ona prihlásila mamičku do relácie Ako sa stavia sen, šou televízie Prima.

Pred architektmi Kamilu Douděrovou a Františkom Kobližkom stála úloha premeniť obývaciu izba s kuchynským kútom na dôstojný priestor, kde sa bude môcť schádzať celá rodina a rodičia pohodlne prespať. Teda v rámci možností.



„Tentoraz to bola náročnejšia premena, než sme čakali. Ale nápad na prepojenie chodby a obývačky bol hneď jasný, ostatné sa od neho odvinuli. Najväčším problémom pôvodného stavu boli tridsať rokov staré dizajnové a majsterské vychytávky,“ hodnotí východiskový stav Kamila Douděrová.

Celý život bez postele
Rodina Melanie a bývalého baníka Jaromíra bývala najskôr aj s deťmi u babičky, ktorú majú radi všetci, vrátane nevesty Melánie - tá na ňu nedá dopustiť. Kvôli nedostatku miesta spali mladí manželia na rozkladacom gauči.

Nepomohli si ani v novom vlastnom byte, jednu izbu mal syn, druhú dcéry. Takže opäť život bez manželskej postele, len na rozkladacom gauči.

Dnes v izbe po synovi žije dcéra so svojou malou dcérkou, v druhom druhá dospelá dcéra. Často za oboma chodia ich partneri, ktorí tu aj prespávajú, takže byt doslova praská vo švíkoch.

Architekti Kamila s Františkom museli nechať (ako tradične) odstrániť staré koberce a PVC, ale aj tmavé obkladačky v kuchyni, samozrejme vrátane starého nábytku. Na podlahu prišla laminátová plávajúca podlaha s dekorom i štruktúrou dreva.



Aby sa im podarilo priestor opticky zväčšiť, nechali architekti vybúrať niektoré priečky a vymaľovať na bielo, aj obklad v kuchyni je biely. Zmizli tiež dvere do predsiene vrátane časti priečky z drevotriesky. Práve jej odstránenie až k stropu priestory výrazne presvetlilo a zväčšilo.

Predsieň, hoci nebola pôvodne v pláne, prešla veľkou zmenou aj vďaka výmene dverí za biele od spoločnosti SEPOS v zhodnom dizajne, predtým totiž zodpovedali heslu: každý pes, iná ves.

Vďaka predsieni sa ten byt nadýchol. Podlaha ho spojila. Dizajnéri vo vstupnej časti bytu vyskúšali tradičné „triky“ pre zväčšenie priestoru: bielu farbu, nové kvalitné osvetlenie a veľké zrkadlo. Práčka zostala v nike, namiesto dverí si autori premeny vystačili s japonskou posuvnou stenou, tú použili aj v ďalšej časti predsiene. „Osvedčený trik, ako schovať niečo, čo sa nerekonštruuje,“ prezrádza František Kobližka.

Kuchyňa a život v novom
Do kuchyne prišla linka z ekonomického radu firmy Oresi, medzi spotrebičmi Whirlpool nechýba ani umývačka, vstavaná chladnička alebo dizajnová dvojica, mikrovlnná a teplovzdušná rúra.
Problém s nerovnou priečkou pod podklad vyriešila špeciálna vyrovnávacia stierka Mapei, na ktorú možno obkladať už o dve či tri hodiny. To je v prípade premeny, na ktorú majú architekti a remeselníci len päť dní, dosť dôležité.

Po tmavej obývacej stene sa uvoľnil priestor pre závesné skrinky v rovnakom dekore dreva, aké boli použité v kuchyni. Veľký jedálenský stôl stačí pre sedem ľudí. Rohová rozkladacia pohovka by mala rodičom ponúknuť pohodlnejšie spanie než doterajší, už dosluhujúci typ.

Darček k 60. narodeninám mamičky sa podaril. A možno sa niektorá z dcér už postaví na vlastné nohy a nájde si nové bývanie. Potom by sa rodičia konečne dočkali vlastnej spálne s manželským dvojlôžkom. Na rozkladacej pohovke by potom mohli prespávať už len návštevy.



„Rozhodne to bolo väčšie sústo, než sme pôvodne čakali, zapeklitá predsieň skrývala pod obkladom z umelohmotných paluboviek poškodené steny a voľne plandajúce káble. Bavila ma kuchyňa, hlavne hra s laminom s dekorom dreva a čiernymi doplnkami v spojení s obkladom z prírodného dreva, ktorý sme použili samostatne aj na celej jednej stene. To bola novinka a vlastne aj vychytávka, ktorou sa celý priestor ozvláštnil,“ opisuje František Kobližka.