Roky opravujú starú pekáreň. Majú odvahu a nápady za pár korún

Lucia Velíšková necháva pravidelne nahliadať čitateľov do svojho bývania pri Kolíne, o ktorom píše blog. S mužom si totiž pred desiatimi rokmi kúpili starú kamennú budovu a rozpadnutý mlyn v romantickom údolí, ktoré postupne citlivo opravujú.

Lucia našla recept na ľúbivý, ale nevtieravý mix módnej škandinávskej vlny a poctivej vidieckej poetiky. Podarilo sa jej spojiť starostlivo vybrané materiály, prírodný ráz a jednoduchý štýl, píše pre portál idnes.cz Marcela Vraná.

Vyrástla v paneláku a od detstva snívala o vlastnom rodinnom dome. Sen sa jej splnil. Že to nakoniec bude namáhavá rekonštrukcia historickej kamennej pekárne, v ktorej sa naposledy murár objavil v roku 1947, navyše susediace s rozpadajúcim sa mlynom, ale v predstavách chýbalo.

K súčasnému bývaniu sa dostali náhodou. Dlho hľadali vhodnú parcelu či dom, ktorý by im vyhovoval. „Videli sme všeličo, dokonca sme sa boli pozrieť aj na malý zámoček, aj keď to bolo absolútne mimo naše možnosti,“ spomína Velíšková na dobu, kedy takmer denne prechádzala ponuky realitných kancelárií. „Zistili sme, že je pre nás dôležitý voľný priestor a krásna príroda.“



Presne to spĺňal starý domček, na ktorý narazili na začiatku mája 2006. „Dom stál rovnako ako môj panelákový byt, v ktorom som vtedy bývala, ale na rozdiel od neho bol obklopený nádhernou kvitnúcou prírodou,“ hovorí Velíšková. „Keby bol dom na predaj v marci a poetické údolie by bolo plné bahna a brečky, možno by sme si s predávajúcim vo finále netľapli."

Stavba susedila so starým mlynom, ktorý bol v zúfalom stave. Oba domy musela Lucia od rôznych majiteľov odkúpiť, aby predišla prípadným neskorším sporom.

Mlyn na odporúčanie statika nakoniec strhli, aj keď úplne na začiatku plánovali bývať priamo v ňom. Dnes majitelia občas uvažujú o jeho obnovení a znovupostavení. „Plánov, čo a ako kde zlepšiť a prerobiť, ale máme pokojne na tri životy,“ podotýka Velíšková. Kúpou totiž odštartoval dodnes trvajúci maratón prác a rekonštrukcií. Harmonogramu opráv a prestavieb velí najmä rozrastajúca sa rodina. Ku dvom synom vlani pribudla malá dcéra.

„Začali sme odstraňovaním eternitovej strešnej krytiny. Hoci sme sa so stavebnou firmou dopredu dlho dohadovali, že chceme šetrnú prácu, bola veľká drina po prvom dni na stavbe robotníkom vysvetliť, že kusy eternitu po celom údolí nie sú to, čo si pod pojmom bezpečné odstránenie predstavujeme,“ opisuje blogerka.

Naposledy sa pustili do dlho odkladanej, ale nakoniec veľmi rýchlej prestavby podkrovia: tretí potomok bol na ceste a priestoru nebolo nazvyš. V pláne sú krátko po dokončení už ďalšie výzvy: sprevádzkovanie vlastnej studne, tepelné čerpadlo a znovuvybudovanie rybníka.



Hoci má Lucia stránky plné inšpirácií a dobre premyslených nápadov, ktoré hľadá v časopisoch, na webe aj na sociálnych sieťach, hovorí, že jej údelom je večná nespokojnosť. „Máme s mužom problém: vo chvíli, keď niečo začneme plánovať, často pôvodná vízia nabobtná z malej úpravy do rozmerov, na ktoré potom nemáme ani financie, ani silu a nakoniec zostane len pri plánoch. Naučili sme sa preto vopred radšej neriešiť a ísť do vecí trochu po hlave. Najdôležitejšie je niekde začať a ono to nejako pôjde,“ odporúča všetkým, ktorí si upravujú vlastné bývanie.

K láske k dizajnu priviedol Luciu jej muž, pôvodom Holanďan. Navrhol prvú podobu domu a dnes spoločne vášnivo diskutujú o úpravách exteriérov i interiérov. To, že pri zariaďovaní voľba padla na prepojenie škandinávskeho a vidieckeho štýlu, nie je náhoda.

„Myslím, že každému domu pristane a prislúcha podoba, ktorá z neho vychádza, prostredie je rozhodujúce. Mestskému bytu v paneláku svedčí moderný štýl, do staršej bytovky sa hodí napríklad retro bruselský, inak by mala vyzerať vila z tridsiatych rokov,“ vysvetľuje Velíšková.

Doma je Lucia stále zamilovaná do sedliackej zelenej komody, a to aj napriek tomu, že sa vlastne nikam nehodí, je príliš veľká a nepraktická. Tiež miluje jedálenské stoličky. Ide o nadčasový model stoličiek DSW, ktorý pre švajčiarsku firmu Vitra navrhla v roku 1950 dizajnérska dvojica Charles a Ray Eamesovci.

Trendy Lucia nestráži. „Všimla som si, že v poslednej dobe napríklad z interiérov úplne vymizol strieborný kov a nahradila ho meď a zlato, módne vlny ale pre mňa nie sú rozhodujúce. Riadim sa vlastným vkusom,“ dodáva.



Má osvedčený recept aj na veľkonočnú výzdobu. „Robím ju každý rok. Bude pestrá a veselá, najmä vďaka deťom. Nie je nutné zbytočne míňať. Originálne a pritom lacno uvítate jar kvitnúcimi vetvičkami a venčekmi, tulipánmi a narcismi. Je možné využiť aj škrupiny od vajec a v nich pestovať žeruchu, ktorá príde vhod nielen na Zelený štvrtok.“ Varené vajíčka Lucia farbí prírodne, v cibuľových šupkách, ktoré dokážu vykúzliť celú škálu farieb, nikde nesmú chýbať jemné pierka.