Rodinný dom je polovičnou drevostavbou. Majitelia ponechali z pôvodného obydlia len jeho murovanú spodnú časť. Dom po starých rodičoch tak získal čiastočnou demoláciou drevenú nadstavbu.
Prevzaté z časopisu DŘEVO&stavby:
"Keby sme však stavali znova, asi by sme zbúrali dom celý a postavili ho kompletne z dreva," hovorí majiteľka. Z Ostravy, kde majiteľka od detstva vyrastala, to bolo za babičkou a dedom čo by kameňom dohodil. Každý si určite pamätá, keď ako malý utekal od úloh k starým rodičom, kde si mohol vychutnať slobodu. Inak to nebolo ani v tomto prípade.
Malý domček pri lese s nádherným výhľadom na kopce a stráne majiteľke poskytoval zázemie aj v rokoch nasledujúcich, kedy tu s kamarátmi organizovala najrôznejšie oslavy a večierky. Neskôr, keď už s manželom bývali v panelovom byte, sem prichádzali cez víkendy ako na chatu. Dedkovým prianím však bolo, aby vnučka so svojou rodinou v ich dome bývala. Babička, ktorá čoskoro nato ovdovela, preto nechcela dom predať nikomu cudziemu.
Namiesto bytu dom
V tom čase sa s manželom snažili vymeniť ich malý dvojizbový za väčší. Dom starých rodičov hodlali naďalej využívať len ako chatu. Napokon narazili na štvorizbový byt, ktorý by rozrastajúcej sa rodine mohol vyhovovať.
Keď však spočítali náklady na byt, ktorý by ani nezískali do vlastníctva, rozhodli sa radšej pre hypotéku na dom. Vtedy im babička ponúkla, aby zrekonštruovali dom, v ktorom zostala po dedovej smrti sama. Veľmi sa im tá možnosť zapáčila, vlastne by bola splnením priania starých rodičov. Preto by chceli spätne babičke zo srdca poďakovať za to, že im poskytla nový domov.
Pre potreby rodiny však bol starý dom nevyhovujúci, a tak stáli pred otázkou, či ho rekonštruovať, alebo radšej zbúrať a začať na zelenej lúke. Tiež nevedeli, ako by mal vlastne vyzerať. Začali preto obchádzať blízke obytné štvrte a hľadať inšpiráciu vo funkcionalistickom štýle, ku ktorému majú manželia najbližšie. Jeden z domov ich zaujal natoľko, že si od jeho majiteľov zistili meno architekta a toho potom požiadali, aby im dilemu s bývaním pomohol vyriešiť.
Radšej zbúrať
Nebolo ľahké nájsť firmu, ktorá by pred stavbou domu vykonala čiastočnú demoláciu. Za pomoci rodiny a priateľov manželia nakoniec starý dom začali rozoberať sami. Stavba potom postupovala veľmi rýchlo, čistého času zabrala zhruba mesiac.
Sendvičovú konštrukciu domu postavila už firma. Na zvyšné práce si rodina potom zohnali remeselníkov sama a bolo až zarážajúce, aké veľké rozdiely boli v cenovej ponuke za totožnú prácu. Pochopiteľne, majitelia sa s obmedzenými financiami snažili ušetriť, kde sa dalo. Až na jedného miestneho murára, ktorý nedokončil prácu, za ktorú dostal zaplatené, mali na remeselníkov šťastie.
Keby však mali stavať znova, asi by zbúrali dom celý a postavili ho kompletne z dreva. Murované prízemie domu, ktoré je čiastočne zapustené do terénu, je totiž výrazne energeticky náročnejšie ako horné poschodie, ktoré takmer nemusia vykurovať.
Výhodné drevo
"Situáciu komplikoval predovšetkým úzky pozemok, ktorý umožňoval len jediné možné natočenie domu. Po niekoľkých spoločných konzultáciách som predložil tri štúdie, z ktorých si stavebníci vybrali projekt, ktorý zachoval pôvodné prízemie domu, horné poschodie bolo určené na výmenu. Pretože sa majitelia zaujímali o energetickú nenáročnosť drevostavieb, s ktorými mám osobne veľmi dobrú skúsenosť, a zároveň chceli ušetriť čas aj peniaze, rozhodli sa postaviť horné poschodie drevené. Priestor pod vzniknutým vysunutým podlažím je využívaný ako kryté státie pre osobné automobily, čo človek ocení tak v prípade slnečných dní ako dažďa," vysvetľuje architekt Petr Lichnovský.