V dedinke Sapanta na severozápade Rumunska je zvláštny cintorín. Je farebný a veselý.
Na cintoríne, ktorý s obľubou navštevujú domáci aj zahraniční turisti sú farebné náhrobné kamene so zábavnými epitafmi. Nápisy okoreňuje čierny humor a obsahujú vtipné historky zo života nebožtíka.
Dedinka leží asi 600 kilometrov severozápadne od Bukurešti, no je obľúbenou turistickou atrakciou.
"Tento cintorín nie je obyčajný. Ľudia si uvedomujú, že je to skutočné miesto, kde sa môžu sami na sebe zasmiať," hovorí 62-ročný rezbár Dumitru Pop Tincu , ktorý je autorom mnohých krížov, pre AP.
Na miesto mieria turistické skupiny z celého sveta. Aj keď nápisom v miestnom nárečí nerozumejú, fascinujú ich. Pietne miesto považujú skôr za múzeum v prírode.
"Už v detstve som o tom počul. O veselom cintoríne mi rozprávali moji rodičia. Vždy som sem chcel prísť a vidieť to," hovorí Gerhard Schuster. Narodil sa v Rumunsku, ale teraz žije v Kemptene na juhu Nemecka.
Pobavte sa aj vy. V galérii si môžete pozrieť neobvyklú atmosféru rumunského cintorína.
"Miloval som život, odišiel som do západnej Európy. Parížske metro sa stalo mojim prekliatím. Hazardoval som a zomrel, keď som mal 16 rokov, v roku 2001," píše sa na jednom z náhrobných kameňov.
Niektoré kríže pripomínajú moralizovanie. Napríklad epitaf vodiča kamiónu varuje pred zničením sa prácou: "Drel som, aby som zbohatol a bol prvý. Prial by som si, aby sa ľudia zastavili a prečítali si na mojom kríži, čo sa mi stalo: môj kamión sa prevrátil a rozmliaždil ma. Zomrel som v Barcelone."
S nápadom na originálne epitafy a kresby prišiel v roku 1935 miestny rezbár Stan Iona Patras. Do svojej smrti v roku 1977 zhotovil až 700 krížov. Ten na jeho hrobe hlási, že je autorom veselého cintorína.