Bar na pláži v Qerrete v Albánsku ohrozuje erózia pobrežia. Túto daň platí stredomorská krajina za klimatické zmeny a divoký urbanizmus.
"Zo začiatku to vyzeralo veľmi nenápadne. Ale v posledných rokoch sa to stále zhoršuje. More doslova pohlcuje naše pobrežie. Mstí sa nám za to, že ničíme prírodu," povedal agentúre AFP Sherif Lushaj, expert na otázky životného prostredia na univerzite Polis v Tirane.
Na severe krajiny, neďaleko nového prímorského letoviska Shëngjin, hnijú vo vode desiatky kmeňov stromov. Pripomínajú, že nedávno bol na tomto mieste les. Oddeľoval more od lagúny Kune.
Tá pravdepodobne v blízkom čase úplne zmizne. Bunkre, ktoré postavili počas komunistickej diktatúry, boli predtým skryté pod dunami, no pomaly sa vynárajú. Niektoré už zhltlo more.
Príroda ukazuje svoju silu
Zo 427 kilometrov albánskeho pobrežia už 154 zasiahla erózia, tvrdí minister životného prostredia Blendi Klosi. Postup mora je takmer viditeľný na vlastné oči. Miestami dosahuje hrozivú rýchlosť, neuveriteľných 20 metrov v priebehu jedného roka.
Neďaleko Shëngjinu za posledných 15 rokov pohltilo more 400 metrov pôdy.
"Ak štát niečo neurobí, toto mesto zmizne," vysvetľuje rybár Osman Demi. Spomína si na hroznú noc z 31. decembra 2009, keď nečakané záplavy zasiahli jeho mestečko.
"Chytáme tu ryby aj kraby. Zánik lagúny by bol pre nás katastrofálny," hovorí Albert Pati. Podľa neho na miestach, ktoré boli v minulosti bohaté na ryby, je dnes iba mŕtva voda.
Z lagúny takmer zmizli pelikány. Pred rokom ich tam napočítali sedemtisíc. No v 70. rokoch ich bolo až 50-tisíc. Ak sa nič nespraví, odídu aj ľudia, tvrdí Jak Gjiny, ktorý má na radnici v meste Lezha na starosti oblasť životného prostredia. Podľa neho je ohrozených asi dvetisíc obyvateľov regiónu. „Situácia je dramatická,“ zdôrazňuje.
More má veľkú silu. Nahrávajú mu klimatické zmeny so stále zúrivejšími zimnými búrkami, ktoré posúvajú vodu čím ďalej tým bližšie. Ďalším dôvodom je vyrubovanie lesov, ťažba riečneho piesku a tiež nekontrolovaná výstavba na pobreží.
Stavby bez povolenia
Shëngjin je teraz v zime opustený, ale v lete tam žije až pätnásťtisíc ľudí. Tlačia sa v niekoľkopodlažných betónových domoch, ktoré stoja na piesočnom podloží lagúny. Investujú tu bohatí bossovia, hovorí úsmevom jeden z rybárov. Stavajú bez povolení. Všetky dokumenty dostanú bez problémov neskôr, v čase volieb alebo za tučné úplatky.
„Miestni sa boja postaviť mocným, vládne tu zákon silnejšieho. Tie stavby sú výsledkom tlaku tých, ktorí stavajú bez ohľadu na urbanistické plány,“ hovorí Gjini. „Všetky nelegálne stavby budú zrovnané so zemou. Tí, ktorí za to nesú zodpovednosť, budú potrestaní,“ sľubuje minister Klosi.
To však nestačí, zdôrazňuje Eglantina Bruciová, expertka na klimatické zmeny pri Rozvojovom programe OSN (UNDP) v Tirane. "Jediným riešením by bola výstavba kamenných štruktúr pozdĺž pobrežia a obnova dún,“ hovorí. Takéto opatrenia by však boli veľmi drahé, upozorňuje Gjini.
Albánsko patrí k najchudobnejším krajinám Európy. Ak sa nič nezmení, bude tento štát ešte chudobnejší a more bude naďalej ukrajovať z jeho územia.