Smartfóny, komentáre a fotografie cestovateľov, vyhľadávače a algoritmy nás môžu inšpirovať a vybaviť všetkým, čo potrebujeme na naplánovanie aj tých najzložitejších ciest po svete v priebehu niekoľkých minút.
Nejde o dovolenku. Hlavné je, vyzerať na fotkách najlepšie
Plánovanie cesty a zabezpečovanie leteniek, cestovných lístkov či ubytovania v sebe vždy nieslo a nesie prvok rizika. Človek sa musí rozhodnúť a nepomôže mu žiadna vzorka či ochutnávka zdarma.
A ak zvolí zle, potom mu nikto peniaze za nevhodne zvolený hotel či dopravné spojenie nevráti. Ľudia sa preto čím ďalej, tým viac spoliehajú na obsah sociálnych sietí, aby našli, vybrali a zhodnotili svoju preferovanú turistickú destináciu a spôsoby, ako sa tam dostať.
Avšak aj keď je cieľová destinácia nádherná, mnoho užívateľov sociálnych sietí si teraz kladie celkom novú sériu otázok, píše web The Conversation. Napríklad: Je to dosť módne a trendy miesto, aby som sa nechal vidieť, že som tam išiel? Je to miesto, z ktorého sa nebudem hanbiť zdieľať zážitky a zábery so svojimi priateľmi na sieti?
Cestovanie inšpirované sociálnymi médiami je IN
Šetrí čas a cestovateľom, ktorí hľadajú informácie o svojej ceste a plánujú ju, pri nákupe znižuje riziko. Celosvetové rozšírenie inteligentných telefónov pomohlo k vzniku skupiny neustále pripojených turistov, ktorí mobilné zariadenia využívajú na zdieľanie cestovateľských skúseností z daného miesta v reálnom čase.
Pre mnoho ľudí sa mobilné telefóny stali na cestách ich externým mozgom. V niektorých prípadoch ale neustále používanie mobilného telefónu na dovolenke vedie turistov k antropomorfizácii mobilu; pripisujú svojmu telefónu ľudské vlastnosti a vnímajú ho ako ľudského spoločníka na cestách.
Ďalšou kapitolou sú takzvaní selfie turisti - ľudia, ktorí vnímajú a prežívajú cestovanie prevažne prostredníctvom svojich zverejňovaných fotografií, komentárov a reakcií, ktoré na svoje príspevky dostávajú.
V tomto zmysle ich spokojnosť nesúvisí s kvalitou lokácie a zážitkov, ale s tým, aký sú schopní urobiť dojem a získať pozitívne komentáre a palce hore.
Tento pocit, ktorý možno charakterizovať ako "všetci ma sledujú", tiež zmenil spôsob, ako sa ľudia v mieste svojej cesty správajú a aké zážitky si doprajú.
Svoje online profily starostlivo upravujú tak, aby zdôraznili pozitívne aspekty, spoločensky žiaduce zážitky a predstavili sami seba v idealizovanej podobe. Na Instagrame je viac ako 220 miliónov fotografií označených #selfie a viac ako 330 miliónov označených #me (ja).
Za dokonalú selfie na smrť alebo do väzenia
A ľudia sú ochotní zájsť až do extrémov, aby vytvorili svoj dokonalý obrázok - alebo taký, ktorý zaujme najviac online užívateľov. Množia sa ale prípady turistov, ktorí pri robení selfie zahynuli, dočkali sa odsúdenia od duchovných alebo boli zatknutí políciou za urážku miestnej kultúry či obyvateľov, prípadne za ničenie prírody.
Krajiny Európskej únie už zakázali autoportréty na najvýznamnejších pamiatkach vrátane Eiffelovej veže, zatiaľ čo na atrakciách a v múzeách je kvôli ochrane zdravia ostatných turistov zakázané používať selfie-tyče.
V snahe o sebepropagáciu a predstavenie ideálneho turistického zážitku sú novodobí cestovatelia ochotní uchýliť sa aj k podvodu a zdieľať falošné či nereálne informácie.
To zahŕňa vkladanie svojich podobizní na fotografie miest, kde v skutočnosti neboli, či predstieranie, akí sú šťastní a spokojní, hoci prežívajú príšerný pobyt v desivých podmienkach.
Turisti, ktorí tieto pokrivené informácie vkladajú, sú presvedčení, že tým nikomu neškodia. Môže to ale skresliť skutočné cestovateľské zážitky a dať ostatným falošné očakávania.
Podľa prieskumov sa na túžbe ľudí usilovať sa o selfie slávu bez ohľadu na prostriedky podieľa trojica vlastností: narcizmus, machiavelizmus a psychopatia.