Val di Fiemme je v posledných rokoch pre lyžiarov veľmi obľúbeným miestom, píšu Lidovky.cz.
Toto stredisko sme navštívili začiatkom februára, čo je hlavná sezóna. Svahy boli pomerne plné, no lyžiarske podmienky skvelé, oproti minulému roku to bolo neporovnateľné. Vlani sme tu našli okolo zjazdoviek zelené lúky, no teraz sa Dolomity krásne beleli a lyžovalo sa na čerstvom snehu.
Alpe Lusia – príďte sem aj s deťmi
Prvý deň sme strávili v Alpe Lusii, ktorá sa od minulého roku pýši novou kabínkovou lanovkou Bellamonte 3.0. Kabínka nahradila dve sedačkové lankovky, takže príjazd k Rifugio Cervo je rýchlejší, pohodlnejší a vďaka tichej prevádzke sa cítite ako keby ste sedeli vo švajčiarskom vlaku.
Zo všetkých stredísk Fiemme je práve Alpe Lusia najvhodnejšou pre deti. A to nielen vďaka pozvoľným širokým svahom smerom do Bellamonte, ale tiež kvôli detskému parku pri nástupe do kabínky Bellamonte 3.0.
Park zahŕňa dva pojazdné pásy, takže tu nikdy nie je dlhý rad a deti môžu využiť veľký tréningový priestor. Pre malých nelyžiarov je oproti detskému parku detský kútik.
Tvoria ho vonkajšie preliezačky, ktoré sú poskladané do veľkého dreveného domčeka. Z jeho "okien" sa dá zísť až k šmykľavke alebo sa na dvore krútiť na kolotoči. Využiť môžete aj babysitting, ktorý vychádza na desať eur za hodinu, vstup do detského lyžiarskeho Laricino Parku je bezplatný.
Široké a prehľadné zjazdovky dopĺňajú na mnohých miestach atrakcie. Využívajú ich nielen deti, ale väčšinou aj ich rodičia. Populárny je napríklad meraný slalom, na ktorý natrafíte až na dvoch miestach a potom ešte obľúbená skicrossová trať na zjazdovke číslo 43 (La Cune Campo). Terénne vlny boli netradičné veľké, ale stále bezpečné.
Kúzlo Alpe Lusie pre mňa spočíva hlavne vo všestrannosti. Strana do Bellamonte ponúka vyžitie pre deti, strana smerom do Moeny je viac športová. Napríklad čierna pista 42a Piavac je väčšinu dňa skrytá v tieni.
K prudkému profilu sa pridáva aj tvrdý povrch a detská prívetivosť musí ustúpiť vykonnostnému lyžovaniu. Trať Fiamme Oro I do Moeny je mojou najobľúbenejšou zjazdovkou vôbec. Jej profil je zábavný a zároveň veľmi prehľadný.
Keď už sme pri adrenalíne, pri lyžovaní sa musí vyplaviť. Najlepšie urobíte, ak navštívite snowpark Morea, ktorý nájdete pod výstupom lanovky Bellamonte 3.0. Snowpark je pomerne dlhý a zahŕňa rôzne prekážky, debničky, zábradlia, wall ridy alebo skoky. Je dlhý a rozmanitý, pri skokoch by sme však privítali príjemnejší dopad.
Latemar – s príchuťou safari
Latemar je najrozsiahlejšie a najrozmanitejšie stredisko Fiemme. Kombinuje predovšetkým pozvoľné modré v centrálnej časti a členité červené, ktoré padajú z okolitých dominantných vrcholov.
Môžete sa lyžovať tak, že budete jazdiť na nejakej vašej obľúbenej časti, alebo si zvolíte malé safari. Z mestečka Predazzo sa lanovkami a zjazdovkami dostanete až do mesta Obereggen, ktorý je od Predazza po ceste vzdialený skoro 30 kilometrov.
Na Latamare je málo čiernych zjazdoviek. Niektoré nájdete na Passo Feude, my sme si strihli čiernu 26 Prá Erto. Na začiatku som mala problém dostať sa na hrany, lebo som išla pomaly. Na zlome sa však pista premenila a na čiernom padáku som dokonca dvakrát spadla. Na hranách s mojim 18 m rádiusom to bola fakt fuška.
V centre Latemaru sa rozprestiera kvalitný snowpark, kde som sa pred rokmi prvýkrát odvážila skákať, takže ide o moju veľkú srdcovku. Okrem veľkých bigairov tu nájdete aj snowparkovú trať pre stredne pokročilých, easy line pro začiatočníkov a sú tu aj jednoduché prekážky pre deti. Malé skoky sú naozaj bezpečné.
Súčasťou snowpaku je aj jednoduchá fun line, ktorá zahŕňa jazdu bránkami v klopených zákrutách a prejazd tunelom. Ak chcete súťažiť, môžete si vyskúšať meraný slalom pod chatou Ganischger Alm alebo na trati Tresca na Pampeagu.
S deťmi pokojne zamierte pod horskú chatu Zischgalm v centrálnej časti Latemaru. Na miernom svahu je obsluhovaný pojazdný pás, tubingový kolotoč a zopár nafukovacích atrakcií. Za pol dňa zaplatíte 5 eur, za celý deň 7 eur. Aj tu funguje v detskom kútiku babysitting za 10 eur na hodinu.
V Latemare sme poňali lyžovanie veľmi turisticky. Z Pampeaga sme sa vydali cez celý rezort do Obereggenu. Odporučili nám, aby sa išli pozrieť do novej presklenej reštaurácie Oberholz.
Nachádza sa pri výstupe z lanovky. Interiér pôsobí veľmi luxusne a tomu zodpovedajú aj ceny. Pivo stojí 7 eur, hubová polievka 9 eur a tatarák 16 eur. Proti gustu žiaden dišputát, ale chuťovo nás jedlá až tak neoslovili. Atmosféru horského posedenia však príjemne dokresľovala živá hudba.
Alpe Cermis – pre športovcov
Tretí deň patril stredisku Alpe Cermis, ktoré mi je zo všetkých najsympatickejšie. Páčila sa mi kompaktnosť areálu, ktoré má jedno nástupné miesto a jeden vrchol. Väčšina zjazdoviek sa prehľadne rozlieva v hornej polovici, takže stredisko pôsobí útulne.
V Cermis je málo detských atrakcií, prakticky tu nenájdete žiadnu skicrossovú trať, meraný slalom ani snowpark. Je to teda najmenej rušné stredisko. Naopak, zostáva dosť času pre ostré športové oblúky.
Medzi moje najobľúbenejšie zjazdovky okrem známej Olympie patrí trať Prafiori, ktorá hneď na začiatku ponúkne ľavotočivú zákrutu, tú strieda športový slalom s miernym námestím. Na trati sa stále niečo deje, a stále je to prudko športové.
Cermis mám rada nielen kvôli zjazdovkám, ale tradične aj vďaka Rifugiu Paion pri výstupe zo sedačkovej lanovky Lagorai. Je to samoobslužná reštaurácia s milou a usmievavovou obsluhou a zároveň najlepšími lasagnami za 9 eur. Tagliatelle al ragú stoja 10 eur a jelenina s polentou a hubami 17 eur.
Predpoludním na terase Paionu prebiehal welcome drink pre českých klientov cestovky Nev Damy a sprevádzali ho české šlágre. Popoludnie už bolo v réžii romantiky zapadajúceho slniečka.
Vo Fiemme sme sa ubytovali vo vile Jolanda v mestečku Ziano. Dalo sa tam v pohode dohovoriť po anglicky aj po nemecky. Na výber boli dvoj a viaclôžkové izby, ktoré mali vlastnú kúpeľňu a k tomu sa dala prikúpiť aj polpenzia. Ceny sa pohybujú od od 41 do 65 eur na osobu.