Michal a Emília pochádzajú z Poľska, z Varšavy. Michal má 31 rokov a Emília má 25. Na Slovensku, kde našli svoj druhý domov pracujú obaja ako krupiéri v kasíne.
- Čo vás priviedlo na Slovensko a ako dlho tu už žijete?
Bývame na Slovensku v Bratislave už rok a pol. Po zatvorení kasína v Poľsku sme dostali pracovnú úonuku v inom kasíne, tej istej firmy, ale v zahraničí. Aj napriek tomu, že sme si mohli vyberať, rozhodli sme sa pre Slovensko, ktoré sa nám zdalo byť najbližšie, aj kultúrne.
- Čím sa Slovensko líši od vašej rodnej krajiny?
Čím dlhšie tu bývame, tým si viac zvykáme a prestávame sa niektorým veciam čudovať, skôr sa nám zdajú byť normálne. Myslíme si, že Slovensko sa Poľsku veľmi podobá.
- V ktorých aspektoch?
Rovnako ako v Poľsku, tak aj na Slovensku existuje takzvaná „kultúra nariekania”, čo nám často pomáha, aby sme sa vynašli v ťažších situáciách, taká je aj naša kultúra.
Podľa môjho názoru si Slováci aj Poliaci myslia, že Slovensko je lacné, ale v skutočnosti to tak nie je. Slovensko je aktuálne drahším miestom na život, ako Poľsko. Našťastie sa mi zdá, že ide to „ruka v ruke” s výplatami - keď porovnávame Varšavu a Bratislavu.
- Čo sa vám tu najviac páči?
Napriek tomu, že bývame v hlavnom meste, dá sa tu pokojne žiť. V porovnaní s Varšavou tu nie sú také veľké a pravidelné dopravné zápchy. Nie je to žiadne veľkomesto, no napriek tomu je tu všetko, čo potrebujete k životu.
Taktiež sa nám páči, že vo všeobecnosti sa tu veľmi nerieši politika. Ľudia vyzerajú, akoby sa o ňou veľmi nezaujímali. V Poľsku sa na každom kroku, aj na verejných miestach, stretávame s horlivými politickými diskusiami.
- Akí sú podľa vás Slováci, ako by ste ich charakterizovali?
Podľa nás Slováci vedú omnoho pokojnejší život. Obchody, úrady sa zatvárajú skôr, po ôsmej hodine večer sa Bratislava mení na mesto duchov.
- Čo vám na Slovensku najviac prekáža, prípadne čo by dalo zmeniť?
Úroveň služieb je viditeľne horšia, ako v Poľsku. V Poľsku je nepredstaviteľné, aby napríklad v kaderníctve zatvárali o 15 minút skôr, alebo že v reštaurácii hodinu pred zatváracou dobou chýba polovica jedál, uvedených v menu.
Druhou jednoduchou, ale rozčuľujúcou vecou je, že v bytovkách chýbajú telefóny a treba zísť dolu, keď prichádza kuriér alebo donášková služba. V Poľsku vždy prinášajú jedlo alebo balíky priamo k dverám. Keď si objednávame jedlo, tak aby sme si ho zjedli v pyžame, tak načo si obliekať bundu?
- Aká je vaša najlepšia a naopak najhoršia skúsenosť na Slovensku?
Naša úroveň slovenského jazyka je dostatočná, napriek tomu sa celý čas učíme. Na ulici nás poväčšine považujú za Ukrajincov alebo Rusov. Keď im vysvetľujeme že sme z Poľska, tak sa atmosféra hneď uvoľní a všetci sú k nám odrazu milší.
- Čo vám na svojej rodnej krajine najviac chýba?
Do Poľska je to blízko, aj letenky sú od istého času lacnejšie, takže sme tam dosť často. Vďaka internetu, kde si pozrieme poľské televízne kanály, rozprávame sa s priateľmi na Facebooku ,občas dokonca zabúdame, že nie sme v Poľsku.
- Aké je na Slovensku jedlo?
Bohužiaľ, musíme konštatovať, že nie je najlepšej kvality. Vo všetkých susedných krajinách je oveľa lepšie a pritom aj lacnejšie. Jedlo servírované v reštauráciách alebo fastfood-och je horšie. Keď si v Poľsku objednávame jedlo, vieme, že budeme spokojní, ale na Slovensku máme skôr obavy či sa to vôbec bude dať zjesť.
- Ktoré jedlo patrí medzi obľúbenejšie?
Ak môžem aj niečo pochváliť, tak to veľký výber ľahko dostupných a kvalitných syrov.
- Na čo ste si najťažšie zvykali?
Je ťažké tomu uveriť, ale bolo to zdravotníctvo. V Poľsku je úplne inak zorganizované (každé zdravotnícke centrum ma svoju centrálnu registráciu a nič sa nerieši priamo s doktorom). Pomaly si ale na to zvykáme, no nedokážeme ohodnotiť, ktorý spôsob je lepší.
Taktiež som si zvykol na pokojnú jazdu autom. V Poľsku je kultúra jazdy je na nižšej úrovni a Poliaci jazdia viditeľne rýchlejšie a menej bezpečne. Na Slovensku ľudia jazdia pokojne, čo je možno dobré pre tých, ktorí predbiehajú cez čiaru (v Poľsku je to úplne nepredstaviteľné).