V historickom centre dominovali zdemolované a opustené budovy a hlavné námestie bolo rajom pre prostitútky a obchodníkov s drogami. Lisabon bol žiarivým príkladom európskej dlhovej krízy.
V roku 2011 však krajina prijala sériu významných opatrení, medzi nimi aj zákon o prenájme, ktorý liberalizoval trh s nehnuteľnosťami v hlavnom meste. Výmenou získala medzinárodnú pomoc za zhruba 78 miliárd eur.
Dnes mesto rozkvitá. Turisti do Lisabonu prúdia zo všetkých kútov sveta, historické budovy sa lesknú novotou a bary a reštaurácie sú preplnené. Kto z toho ale ťaží? A kto naopak stráca? Toto sú otázky, ktoré rozdeľujú miestnych obyvateľov, tvrdí americký denník The New York Times.
Portugalsko je najvýznamnejším príkladom hospodárskeho oživenia v Európe. Nezamestnanosť sa znížila na polovicu, zvyšuje sa export. Zahraničí investori zaplavujú aj hlavné mesto Lisabon.
Tým, ktorí si kúpia nehnuteľnosť v hodnote pol milióna eur dáva štát šancu na "zlaté vízum", čo je možnosť ako sa oficiálne usadiť v Portugalsku.
Napriek tomu priemerná mesačná mzda predstavuje približne 850 eur. Liberalizácia trhu spolu s obrovským prílivom zahraničných investícií prispela počas posledných dvoch rokov k zvyšovaniu cien nehnuteľností v centre Lisabonu až o tridsať percent.
"Stratégiou Portugalska ako sa dostať z krízy bolo prilákať zahraničných investorov. Toto vyriešilo hlavné finančné problémy, ale zároveň to vytvorilo iné trápenia. Najmä pre našich ľudí, napríklad otázku bytovej krízy," tvrdí bývalá poslankyňa a výskumná pracovníčka na lisabonskej univerzite Ana Dragová.
Obrodenie Lisabonu pocítili mnohí obyvatelia mesta, ktorí ho musia opustiť. Na uliciach sa dajú sledovať dva extrémy, ktoré žijú tesne vedľa seba.
V stredovekej štvrti Mouraria sa stavia luxusný rezidenčný dom len niekoľko metrov od rekonštruovanej budovy, ktorá sa stala druhým domovom pre francúzskych a iných investorov.
Na jej konci ale stojí starý dom s úzkymi balkónmi, ktorý je symbolom portugalských aktivistov, ktorí bojujú proti vysťahovaniu pôvodných obyvateľov. V dome naproti sú ľudia, ktorí vyhrali súdny spor a dostali právo zostať doma.
Na okná si zavesili vypchatú figurínu Santa Clausa. Okolo nej visia transparenty s ich vianočným prianím: cenovo dostupné bývanie a sociálna spravodlivosť.
Príchod investorov a celebrít ako je Madonna do mesta "vytvoril problém s bývaním v niekoľkých štvrtiach", tvrdí riaditeľ hotelového rezortu Luís Correia da Silva. "Ľudia by nemali zabúdať, že ešte pred pár rokmi tieto štvrte nikto nechcel zachrániť," dodáva.
Od takzvanej karafiátovej revolúcie v roku 1974, ktorá v Portugalsku ukončila dlhoročnú vojenskú diktatúru, bolo centrum Lisabonu opustenou štvrťou, ktorej sa miestni radšej vyhýbali.
Keď v roku 2011 získalo Portugalsko medzinárodnú pomoc, žilo v centre vyše pol milióna obyvateľov a bolo tam okolo 300 tisíc bytov, z ktorých bolo 50 tisíc opustených.
Už o rok neskôr vláda schválila kontroverzný zákon a niektorí politici išli Portugalcom príkladom. Vtedajší lisabonský starosta António Costa presunul radnicu z historického sídla do bývalej továrne na námestí Intendente, neslávnej známej prostitúciou a drogami.
Od tej doby sa ale mesto zmenilo na nepoznanie. Vznikli tam remeslnícke dielne, kaviarne a ďalšie projekty sa stavajú. Podľa mestského geografa Luisa Mendesa, ktorý bojuje proti vysídľovaniu miestnych obyvateľov, ale môže Lisabon zabiť svoju "zlatú hus", na ktorú láka turistov.
"Ak budeme vysídľovať starých obyvateľov a vytvárať komunitu pre bohatých, čo potom ukážeme turistom, ktorí v našich uliciach chcú vidieť tradičný portugalský život?" hovorí expert.
Niektorí Portugalci sa sťažujú, že vzniká dvojaká ekonomika, ktorá rozdeľuje spoločnosť na tých, ktorí pracujú s nehnuteľnosťami a v cestovnom ruchu a tých ostatných.
Ostro kritizujú aj takzvanú disneyfikáciu Lisabonu. Príkladom fenoménu sú obchody ako Fantastický svet portugalských sardiniek, v ktorom si turisti môžu kúpiť konzervu sardiniek s dátumom ich narodenia na etikete.
Lisabon každoročne navštívi 4 a pol milióna turistov. Pomer k miestnej populácii je pritom 8:1. Tento rok sa má v meste otvoriť asi 30 nových hotelov.