Severná Kórea je otrasnou diktatúrou, akýmsi zvláštnym svetom žijúcim sám pre seba. Komunizmus dotiahnutý ad absurdum. To vieme všetci. Zaujímavou otázkou však je, prečo to tak je a čo s tým ďalej?
Nemyslím si, že by Severná Kórea bola reálne nebezpečnou. Dnes má asi 20 jadrových náloží a ani jednu zrejme nedostrelí ani len na Guam. Je to skôr bluf. Podobne, ako mediálny obraz o tejto krajine.
Keď som tam bol, zdala sa mi rozvinutá. Pchjongjang je krajší než Bratislava. Väčšinu obyvateľov (aj na vidieku) som videl chodiť v rovnošatách. V lese zbierali huby do vriec od zemiakov a evidentne si takto prilepšovali k svojej strave. Videl som chudobu, nie však hlad. Dvakrát som navštívil aj masové Hry kórejského ľudu. Je to bláznivé, pochopíte, iba ak to zažijete. Severná Kórea je lepšia než Disneyland.
Niekoľkokrát som prešiel aj Južnú Kóreu. Ľudia na obidvoch stranách demilitarizovanej zóny rozprávajú rovnakým jazykom, jedia rovnakú stravu a sú si vo všetkom nesmierne podobní. Maximálne pracovití konfuciáni. Konfucianizmus má jasné pravidlá: trestá nespravodlivosť, velebí úspech a systém. Títo ľudia majú k sebe omnoho bližšie než Prešovčan k Skaličanovi. Jediný rozdiel je v tom, že „bohom“ Južnej Kórey sú peniaze, „bohom“ Severnej idea juche (džuče), čo je akýsi komunizmus zameraný na vzdelanosť.
História polostrova
Kórea bola stáročia mocným cisárstvom. No po tisícročia vazalským štátom obrovitánskej a ešte mocnejšej Číny. Hoci je polostrov izolovaný, z Číny sa sem vždy dalo dostať, a tak bolo jasné, koho treba poslúchať. Kórejčania prevzali z Číny písmo aj náboženstvo a ako to býva, stali sa konfunciánskejšími než samotní Číňania.
Naproti tomu vzťahy s Japonskom boli napäté, hoci aj od neho Kórejčania niečo pochytili. A teraz to „vychádzajúcemu slnku“ vracajú aj s úrokmi v podobe Samsungu či Hyundaiu. Mimochodom, šéfovia týchto firiem svojou mocou nemajú od Kim Čong-una ďaleko.
Je teda jasné, že pre existenciu Kórey je určujúci vzťah s Čínou, vzťah, do ktorého sa po druhej svetovej vojne zaplietli USA. Tie dnes majú južne od 38. rovnobežky nasťahovaných 29-tisíc vojakov. Len kúsok od Pekingu.
Investičná príležitosť na severe
Keď som sa vrátil zo Severnej Kórey, vyhlásil som, že keby som mohol, tak by som do tejto krajiny investoval celý svoj majetok. Všetko je tam za babku a omnoho rozvinutejšie, než som predpokladal. Hlavne je tam obrovský ľudský potenciál.
Koľko stojí spojená Kórea, dá sa jasne vyčísliť. Asi ako keď kúpite firmu a pozeráte sa, čo vám prinesie o 10 či 20 rokov. Spojená Kórea je zlaté vajce a politici to dávno vedia.
Čína nielen zabezpečuje 90 percent energetických surovín Severnej Kórey a 40 percent jej potravín, aj počet čínskych firiem, ktoré tu investujú, neustále rastie. Čínski turisti dostanú po novom víza až na šesť mesiacov. Dnes skrátka Čína Severnú Kóreu opäť vlastní. Všimli ste si, akým lietadlom doletel do Singapuru Kim Čong-un na rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom? Air China.
V poslednom čase sa o Severnú Kóreu začali opäť zaujímať aj Spojené štáty. Prezident Trump má totiž čuch na marketingové „vychytávky“ a vyriešenie problému s názvom Severná Kórea je presne takouto sexi témou.
Kde je teda prekážka? Je rodina Kimovcov na čele štátu posadnutá? Sú to blázni pojedajúci ľudské mäso? Nie! Kimovci sú vzdelaní, čo, mimochodom, poznamenal pri stretnutí aj Trump. No nezvykne sa o tom písať, tak ako nie je zvykom Rusov chváliť za perfektne zorganizované majstrovstvá vo futbale.
Scenáre budúceho vývoja
Kto bude túto obrovskú ekonomiku vlastniť? Vidím tri možné scenáre.
Prvý, že Čína „predá“ Severnú Kóreu Američanom. Takýto scenár by nevyhovoval Číne, pretože potom by 29-tisícová armáda mohla do Pekingu napochodovať suchou nohou. Ibaže by Peking dostal top ponuku. Trump by mohol byť ochotný zaplatiť – ráta predsa aj s marketingovou dividendou. Nebolo by treba ani priamu platbu, stačí vhodne odstrániť kvóty a clá, a volič si nič nevšimne.
V druhom scenári „predajú“ USA Severnú Kóreu Číne. Nie je jasné, či by bola Čína ochotná platiť, nie je totiž odkázaná na rýchle riešenie. Nárazníkové pásmo v podobe Severnej Kórey jej vyhovuje. Čína však má veľké mocenské ambície a v priestore, ktoré uvoľňujú čoraz slabšie USA, vidí príležitosť.
Tretí scenár: Kórejčania sa vykúpia. Americkí vojaci opustia polostrov a nechajú pokrvných bratov spojiť sa. Tí budú následne platiť „výpalné“ nielen Číne, ale aj USA. To by prijala aj Čína a pre kórejský ľud by to bola skvelá správa. Bolo by to čestné a najlepšie riešenie. No tento scenár nie je priechodný v USA ani v Japonsku.
Spojená Kórea
Médiá často píšu o ekonomickom prepade, ktorý by spojením vznikol, a ako by juh doplácal na sever. Netreba to však dramatizovať. Doplácal by podobne, ako doplácalo západné Nemecko na východné. A pozrite sa, kde sú teraz! Spojená Kórea by sa zakrátko stala jednou z najsilnejších ekonomík sveta, ktorá hravo porazí Nemecko či Japonsko.
Kórea má smolu, že sa stala súčasťou hry mocností, v ktorej nie je skutočným hráčom. Hoci sú Kim aj juhokórejský prezident Mun Če-in rokovaniam naklonení, konečné slovo budú mať Peking a Washington.
Keď Trump začal spomínať Severnú Kóreu, myslel som si, že má s Čínou vopred dohodnutý postup. Teraz to však vyzerá, že rokovania môžu trvať ešte dlho a Čína si bude pýtať veľa.
Myslím si však, že aj keby Trump Kóreu „kúpil“, bolo by to iba dočasné riešenie. Čína vie, že z dlhodobého hľadiska sa Kórea aj tak vráti pod jej vplyv. A Číňania vždy rozmýšľali v dlhodobých horizontoch.
Ľuboš Fellner, zakladateľ CK BUBO