Prijmite pozvanie do poľskej Varšavy, ktorá okrem bohatej histórie ponúka návštevníkom aj svoju modernú tvár.
Viete, odkiaľ je najlepší výhľad na Varšavu? Z Paláca kultúry a vedy. A viete prečo? Lebo iba odtiaľ nie je tento palác vidno. Vtip, ktorý si Poliaci rozprávajú od polovice 50. rokov, keď ikonickú budovu v štýle socialistického realizmu otvorili, je aktuálny dodnes.
A je len jedným z mnohých žartíkov, ktorými si ľudová tvorivosť strieľa z daru sovietskeho lídra Josifa Vissarionoviča Stalina poľskému ľudu. Nie náhodou prezývajú Poliaci svoj palác Stalinovou pomstou.
Spor o Stalinov darček
Palác kultúry a vedy je skutočným symbolom Varšavy. Mesto počas druhej svetovej vojny z 95 percent ľahlo popolom. Povojnové komunistické vedenie Poľska chcelo spolu so sovietskymi lídrami práve týmto palácom, ktorý je už viac ako 60 rokov najvyššou budovou Varšavy, ukázať vzájomnú súdržnosť krajín socialistického tábora.
Ak ste predtým navštívili Moskvu, podoba paláca vám bude nápadne povedomá – je takmer identickou kópiou takzvaných Siedmich sestier, teda sedmičky mrakodrapov, ktoré tvoria dominanty ruskej metropoly.
Kým za socializmu si Varšavčania mohli o Stalinovom paláci robiť vtipy len tajne a pod hrozbou trestu, po páde režimu sa všetko zmenilo. A čoraz viac sa začali ozývať hlasy požadujúce jeho zbúranie.
Tie sa množia aj v dôsledku nového rastúceho napätia medzi Poliakmi a Rusmi. Palác a jeho budúcnosť tak rozdelili obyvateľov hlavného mesta napoly. „Je jasné, že najmä developeri by sa radi zmocnili lukratívneho pozemku v centre Varšavy. No celé úvahy o zbúraní paláca sú nezmyslom. Je to súčasť našich dejín, ktoré by sme si mali zachovať,“ tvrdí pre prečo nie?! popredná poľská architektka Joanna Giecewiczová.
Spomienky na minulosť
Keď sa budete prechádzať uličkami starej Varšavy, nadobudnete silný pocit, že kráčate po skutočnom historickom meste. Pravdou to však bude len spolovice. Áno, uličky sú skutočne staré a historické.
Napríklad na Nowom Swiate, ktorý je súčasťou Kráľovskej cesty spájajúcej staré mesto s palácom kráľov, ponúkali obchodníci svoje tradičné produkty už v prvej polovici 17. storočia.
Všetky budovy, ktoré na ňom dnes uvidíte, však vznikli až po druhej svetovej vojne. A vo väčšine prípadov sú to takmer identické kópie pôvodných historických domov. Poliaci, a obyvatelia Varšavy zvlášť, sú na svoje dejiny mimoriadne hrdí.
Aj to je dôvod, pre ktorý nájdete vo Varšave hneď niekoľko historických múzeí. A väčšina z nich sa nachádza na miestach, kde k zlomovým udalostiam dejín skutočne dochádzalo. Múzeum histórie poľských Židov Polin teda nájdete tam, kde v prvej polovici 40. rokov minulého storočia skutočne stálo varšavské geto. Nacistické hrôzy tak môžete prežiť v podobnej intenzite ako pri návšteve koncentračného tábora v Osvienčime.
Veľa sa o poľskej histórii a nezlomnej mentalite našich severných susedov dozviete aj v dokonale prepracovanom Múzeu Varšavského povstania. Stojí na mieste bývalej fabriky, ktorej pracovníci sa medzi prvými zapojili do vzbury proti okupačnej nemeckej správe v auguste 1944.
V podzemí múzea sa môžete poprechádzať replikami kanalizácie a na vlastnej koži si tak vyskúšať, ako sa povstalci skrývali pred nacistami. A nebuďte prekvapení, keď v jednej expozícii nájdete zavesenú slovenskú vlajku.
„Nie je to náhoda. Slováci boli jediným národom, ktorý tu mal jednotku bojujúcu spolu s Poliakmi počas Varšavského povstania proti Nemcom,“ uvedie vás do obrazu sprievodkyňa múzea.
Mimochodom, práve v tomto múzeu vám premietnu 3D film, ktorý z vtáčej perspektívy ukáže, ako veľmi bola za vojny zničená metropola. Vtedy pochopíte, akými zmenami toto mesto za pár desaťročí prešlo.
Luxus za milióny eur
Varšava však ani zďaleka nie je výlučne metropolou spomienok na minulosť. Ak ste sa na mesto rozhliadli z vyhliadkovej plošiny Paláca kultúry a vedy pred desiatimi rokmi a urobíte tak dnes, budete mať problémy spoznať ho. Mrakodrapy a obchodné či administratívne centrá pribúdajú možno ešte rýchlejšie než v Bratislave.
Medzi posledné prírastky patrí mrakodrap Zlota 44, ktorý sa s výškou 192 metrov a atypickou architektúrou zaradil medzi neprehliadnuteľné symboly Varšavy. Kolos s 54 poschodiami stojí priamo oproti Palácu kultúry a vedy. Keď sa postavíte medzi obe dominanty, máte z jednej strany minulosť a z druhej budúcnosť Varšavy.
Lokalita v absolútnom centre mesta aj kvalita stavby presvedčili nejedného úspešného Poliaka, aby si v mrakodrape na prestížnej Zlotej ulici zakúpil jeden z celkovo 287 apartmánov.
Ten najdrahší a najluxusnejší na najvyššom poschodí si kúpil hviezdny útočník poľskej futbalovej reprezentácie a Bayernu Mníchov Robert Lewandowski. Jeho susedou sa nestal nikto iný ako najznámejšia poľská topmodelka Joanna Krupa. Cena za takéto bývanie? Maličkosť – priemerne sedemtisíc eur za štvorcový meter. Mezonet s obrovskou terasou na najvyšších poschodiach tak vyjde na milióny eur.
Šišky aj michelinská gastronómia
Po prechádzkach uličkami mesta, múzeami a modernými štvrťami dobre padne trochu sa občerstviť. Rozhodne sa nenechajte odradiť poplašnými správami v médiách o zlej kvalite poľských potravín.
Uličky Varšavy sú plné obchodíkov so street foodom. Nemusí to byť len povinný gyros či kebab do ruky ako vo väčšine európskych metropol, hoci aj tu stretnete na uliciach množstvo ľudí z rôznych kútov sveta.
Poliaci si potrpia najmä na čerstvé pečivo všakovakých druhov. Špecialitou sú drozdzowky, teda výrobky z kysnutého cesta pripomínajúce naše osie hniezda či plnené taštičky s rôznymi plnkami a príchuťami.
A keď sa náhodou ocitnete vo Varšave na takzvaný Tučný štvrtok, teda posledný štvrtok pred začiatkom veľkého pôstu, Poliaci budú do vás doslova pchať šišky. Na raňajky, na obed aj na večeru. V tento deň sa pred špeciálnymi obchodíkmi s pekárenskými výrobkami tvoria dlhé rady a ľudia si do práce či domov berú desiatky šišiek s rôznymi polevami, príchuťami aj tvarmi.
Na svoje si však prídete aj vtedy, keď by vaše očakávané gastronomické zážitky mali predsa len byť na vyššej úrovni. Na rozdiel napríklad od Bratislavy nájdete vo Varšave hneď niekoľko reštaurácií s prestížnou Michelinovou hviezdičkou. Jedna z nich – Senses – je vyjadrením poľského štýlu skombinovania tradícií s modernosťou. Jej inovatívna a kreatívna kuchyňa je totiž postavená na klasických poľských chutiach a vôňach.