StoryEditor

V utorok sa modlila, nech už je piatok. Teraz žije na opačnom konci sveta v dodávke a je spokojná

03.06.2019, 00:00
V utorok sa modlili, nech už je piatok. Nechceli život prežívať, chceli ho žiť. Preto sa rozhodli kúpiť si dodávku a užívať si život v rebélii.

Vendula Žáková je sympatická blondínka, ktorá sa rozhodla zavesiť svoju rozbehnutú kariéru na klinec a žiť s priateľom takzvaný vanlife - život v dodávke. Predali autá aj loď a prestavali kúpenú Toyotu Hiace na nový domov. Teraz cestujú po Novom Zélande, hľadajú slnečné lúče a správne vlny na surfovanie.

V galérii nahliadnite do života mladého páru:

​27-ročná Vendula žije na Novom Zélande a je takzvanou digitálnou nomádkou. Pracuje kedykoľvek a odkiaľkoľvek, potrebuje k tomu len svoj laptop. Už šesť rokov cestuje, študovala vo Švédsku, prešla na vlastnú päsť Malorku aj juhovýchodnú Áziu, kde sa vo vietnamskej džungli stretla so svojím austrálskym priateľom Marcelom.

Doteraz má na konte tridsaťpäť krajín sveta a jej zoznam miest, ktoré by chcela spoznať, zďaleka nie je konečný, uvádza iDnes.cz.

Zvládnete sa zabaliť do jediného batohu?

Celú štvormesačnú cestu po Ázii som zvládla len s jedným batohom a naozaj mi nič nechýbalo. Trik je v balení ľahkých a skladných vecí, ako je merino oblečenie, z každého druhu oblečenia si vziať len pár kusov.

V podstate je potrebné mať so sebou veci na jeden týždeň, potom si niekde vyperiete. Na svojich cestách nikdy nepodceňujem lekárničku, ktorej zloženie sa líši podľa miesta, kam práve cestujem.

Nechýbajú mi tam širokospektrálne antibiotiká, lieky na črevné ťažkosti a tejpy (tejpovacie pásky). Ďalej nedám dopustiť na fľašu na vodu s filtrom, solárnu power banku, rýchloschnúci uterák a štuple do uší.

Spoznala ste tridsaťpäť krajín sveta, ktorá vám učarovala najviac?

Snáď sa to číslo v nasledujúcom roku ešte rozrastie. Nerada porovnávam, pretože každá krajina je jedinečná, ale jednou z krajín, ktorá ma najviac prekvapili, bolo Japonsko. Išla som tam bez akýchkoľvek očakávaní a bola som naozaj ohromená.

Nad ochotou a srdečnosťou cudzích ľudí, nad úžasnou architektúrou, jedinečnou kultúrou a skvelým tradičným jedlom plným morských plodov, ktoré milujem. Do Japonska sa chcem vrátiť a vyskúšať si tam zimnú sezónu.

Som vášnivá lyžiarka a od kamarátov, cestovateľov som počula, že lepší prašan (prachový sneh) na svete nenájdete. Určite sa chcem vrátiť aj do Austrálie a precestovať červený kontinent dodávkou.

Kombinácia slnečného počasia, bielych pláží, roztomilých klokanov a stále pozitívnych ľudí ma priťahuje ako magnet.

Po študijnej stáži vo Švédsku a pracovnom pobyte na Malorke ste si kúpili jednosmernú letenku do juhovýchodnej Ázie. Bez plánov, vymysleného ubytovania. Čo vás tam lákalo?

Žila som tam štyri mesiace a sama som precestovala Vietnam, Kambodžu, Laos a Thajsko. Do Ázie som utekala pred šedou českou zimou, takže teplo bolo pre mňa bola priorita číslo jedna.

Juhovýchodná Ázia má navyše úžasnú prírodu, jedlo a nízke životné náklady, takže som si mohla dovoliť zostať tam dlhšie. A potom som mala čisto osobné dôvody, chcela som sa dozvedieť a naučiť viac o meditácii a joge.

V marci 2017 sme sa potom vo vietnamskej džungli v rámci organizovaného treku stretli s mojím priateľom Marcelom. Išli sme za sebou a dali sme sa do reči, pričom padla otázka, aké sú plány po cestovaní v Ázii.

Ja som nadšene odpovedala, že mám konečne po dvoch neúspešných pokusoch víza na Zéland, kam sa o pol roka sťahujem. Marcel na to: "Tak to je super, pretože ja na Zélande už štyri roky žijem."

Do Ázie ste sa vydali sama. Nemáte strach z neznámeho?

Už nie. V širšom okolí stále panuje určitý strach a nedôvera z inej kultúry, krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. Pritom väčšinou je ten strach úplne neopodstatnený a ľudia, ktorí majú na deň misku ryže, by sa o ňu s vami radi podelili.

Na svojich cestách som stretla cudzincov, z ktorých sa vykľuli ozajstní priatelia. Nedokážem ani spočítať, koľkokrát sa mi dostalo pomoci, keď som ju potrebovala. Na svojich cestách tiež pomáham. Vo finále sa aj tak najviac bojím v pražskom metre.

Teraz žijete druhý rok na Novom Zélande. Máte pre cestovateľov na Zélande tipy, ako krajinu preskúmať a nezruinovať pritom svoj rozpočet?

Rada, ktorou sa riadim už od začiatkov mojich dlhodobých ciest je: snažte sa žiť ako miestni, nie ako turisti. Jazdite hromadnou dopravou, nejedzte v reštauráciách, ale nakupujte lokálne suroviny a varte si doma.

Zoznámte sa s miestnymi a nechajte si od nich odporučiť najlepšie miesta na navštívenie. Tie sú mimochodom mnohokrát lepšie ako drahé a turistické destinácie. Ďalším trikom je letieť mimo sezóny a potom sa autom presunúť do oblasti, kde je teplo a príjemne. Návštevou krajiny mimo hlavnej turistickej sezóny môžete ušetriť až polovicu ceny letenky.

Obaja ste mali na Zélande dobrú prácu a skvelé zázemie vo forme domu, dvoch áut, lode. Rozhodli ste sa všetko opustiť a dať sa na takzvaný vanlife. Prečo ten zlom?

Partner Marcel je z Austrálie a ešte donedávna pracoval v jedinej zlatej bani na Zélande ako banský inžinier. Ja som získala veľmi dobre platenú pozíciu HR koordinátorky v jednej firme. Plánovali sme kupovať dom a usadiť sa.

Ale pred pol rokom sme si uvedomili, že sa náš život uberá smerom, ktorým sme nechceli. Boli sme psychicky aj fyzicky vyčerpaní po dlhých pracovných dňoch, stovkách hodín strávených dochádzaním s účelom zarobenia peňazí na veci, ktoré sme nepotrebovali.

Doma sme sa s partnerom poriadne nevideli a v utorok sa modlili, nech už je piatok. Nechceli sme len život prežívať, chceli sme ho žiť. Preto sme sa rozhodli kúpiť si staršiu dodávku Toyotu Hiace a prebudovať ju na drevom obložený domov na kolesách.

To, čo nás viedlo k tomuto štýlu života, sa za peniaze nedá kúpiť. Vanlife spočíva v slobode, užívaní si života na základe vašich požiadaviek, a tak trochu aj v rebélii proti konvenčnému spôsobu života. Nikam sa neponáhľame, plánujeme minimálne, ženieme sa len za slnkom a skvelými vlnami.

Ako náročné a finančne nákladné je pustiť sa do niečoho takého?

V dnešnej dobe, kedy si počas minúty môžete na YouTube naštudovať akýkoľvek návod na akúkoľvek činnosť, je to rozhodnutie pomerne jednoduché. Samozrejme sa pri samotnej realizácii plánov objavia komplikácie, ale inšpiráciu a pomoc možno hľadať na toľkých miestach.

Či už sú to skupiny na Facebooku, zamerané na budovanie obytných dodávok alebo webové stránky nadšencov, ktorí si touto skúsenosťou prešli. Ani jeden z nás nemal s budovaním dodávky žiadnu predchádzajúcu skúsenosť, ale Marci je naozaj zručný a rád pracuje s drevom, takže sme v tomto smere mali veľkú výhodu.

Čo sa týka samotnej prestavby, YouTube nám bol veľkou inšpiráciou, rovnako ako odborné články s návodmi ako na technické veci, napr. zapojenie elektriny, solárneho panelu, inštalácia centrálneho zamykania a podobne. Zvyšok prestavby sme budovali metódou pokus - omyl.

Celá prestavba nás stála šesťdesiat tisíc korún (2 322 eur). Väčšinu vybavenia sme kupovali z druhej ruky, takže sme boli schopní sa na takúto sumu dostať. Keď k tomu pripočítame deväťdesiat tisíc (3 483 eur) za obstaranie dodávky, celá prestavba nás vyšla na stopäťdesiat tisíc korún (5 804 eur).

Vzhľadom k vyšším cenám materiálov, aj niektorých áut na Zélande, je sto päťdesiat tisíc za pojazdný zrub na kolesách celkom super.

Načo ste si museli pri prestavbe dávať pozor?

Postupovali sme vlastne ako pri výbere osobného auta. Prioritou je kontrola technického stavu vozidla, stočených kilometrov, história úprav, vyžiadanie si testu od nezávislého mechanika a samozrejme je potrebné si auto prejsť. Hľadali sme dlhodobo spoľahlivé a osvedčené typy motorov.

Pri vymýšľaní dizajnu celého interiéru sme mysleli na praktickosť a maximálne využitie celého priestoru. Je potrebné myslieť na sušenie bielizne, na miesto na špinavú bielizeň a mini topánkovník, pre obuv, ktorú najviac používame.

Tieto body sú väčšinou podceňované, pritom sú naozaj zásadné. A viac než kde inde tu platí staré porekadlo: Dvakrát meraj a raz rež. Akákoľvek nerovnosť, chyba alebo nepresnosť budú na malom priestore dodávky extrémne viditeľné.

V dodávke je aj veľké množstvo hadičiek a káblov, ktoré nechcete prevŕtať. No a nakoniec je potrebné si nechať dostatočnú časovú rezervu, ale zároveň si stanoviť deň odchodu. Nebudete teda veci zbytočne naťahovať a plán vám umožní pracovať oveľa efektívnejšie.

Z čoho a ako platíte váš život? Je to pre vás dlhodobo udržateľné?

Obaja sme tvrdo pracovali a boli sme schopní si našetriť na dlhšiu dobu cestovania. Ja si pri cestovaní ešte privyrábam v oblasti copywritingu, digitálneho marketingu a správy sociálnych sietí.

Cestovanie a život v dodávke sú spojené s oveľa menšími nákladmi, ako keď vlastníte byt či dom. Ak máte navyše obytnú dodávku, ktorá spĺňa všetky vaše požiadavky na komfort, môže byť tento životný štýl oveľa udržateľnejší než sa zdá. Plánujeme si vanlife vyskúšať na viacerých kontinentoch, ale zase nemáme v pláne v dodávke dožiť.

Máte spočítané, na koľko vás vyjde mesiac vášho života?

Mesačné výdavky sa momentálne pohybujú okolo deviatich tisíc na hlavu (348 eur). Jeme zdravo a snažíme sa kupovať organické potraviny, jedlo potom tvorí väčšinu nášho rozpočtu - na Zélande je drahé. Plánujeme však cesty na ostrovy v Pacifiku, kde môžeme žiť za päť tisíc mesačne (193 eur).

Vanlife je veľmi populárny, ale je to život v jednom malom hniezde. Prichádzajú "ponorky"?

Život na takom malom priestore s ďalším človekom je niekedy skutočnou výzvou. Predstavte si nasledujúcu situáciu. Šoférujete päť hodín v kuse, obaja ste spotení a bolí vás z auta chrbát. Do kempu prichádzate po tme, ste hladní a unavení.

V takom prípade naozaj neodporúčam partnera kritizovať alebo akokoľvek provokovať, mohlo by to zle skončiť. Snažíme sa všetky naše pozitívne aj negatívne pocity zdieľať a hovoriť o nich.

Množstvu konfliktov sa dá predísť, keď sa za volantom striedame, pravidelne jeme a nejdeme na doraz. Zaradili sme kvôli chrbtu a hlave pravidelnú rannú jogu a obaja občas potrebujeme nejaký čas pre seba. Marci si ide na ryby alebo surfovať a ja pracujem, idem si zacvičiť alebo meditujem.

Aké najčastejšie problémy vás s dodávkou stretávajú?

Musím zaklopať, ale okrem jednej prasknutej pneumatiky nás žiadne problémy nestretli. Len mi napadá, že asi po dvoch mesiacoch v dodávke nás kvôli neustálemu ohýbaniu a krčeniu sa začal bolieť chrbát.

Začali sme cvičiť rannú jogu, dávame si pozor na správne držanie tela a bolesť je preč. Naozaj odporúčam všetkým, ktorí plánujú dodávku, obzerať sa po modeloch s vyššou strechou. Chrbát sa vám za to poďakuje.

Digitálna nomádka Vendula Žáková

  • Narodila sa v Zlíne, má 27 rokov.
  • Pochádza z Veľkého Meziříčí.
  • Študovala sociológiu a medzinárodné štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne. Absolvovala ročný študijný program vo Švédsku. Magisterské štúdium dokončila v Dánsku.
  • Pracovala v oblasti human resources, personalistika a marketing v Česku, Dánsku a na Novom Zélande.
  • Cestuje od svojich 21 rokov.
  • Navštívila tridsať päť krajín vrátane celej Škandinávie, Japonska, Nového Zélandu a krajín Juhovýchodnej Ázie.
  • Druhý rok žije na Novom Zélande.
  • Momentálne už štvrť roka s partnerom Marcelom žije a cestuje v obytnej dodávke, ktorú si svojpomocne vybudovali.
  • V blízkej budúcnosti plánujú precestovať ostrovy v Pacifiku a tiež veľkú cestu okolo sveta.

Vendula cestovala odmalička s rodinou, jej vlastnú cestovateľskú závislosť odštartoval študijný program Erasmus vo Švédsku. Skúsenosť s vážnym zranením jej zmenila priority a pohľad na život a pripomenula si, že choroba a smrť nie sú len abstraktné pojmy, ktoré sa jej netýkajú.

"Vedome si vyberám, ako budem tráviť svoj čas, pretože každý z nás ho máme len obmedzené množstvo. Prestala som odkladať svoje sny a začala som ich žiť, začala som naplno cestovať. Po kúskoch som získavala späť sebavedomie, ktoré mi dodávalo istotu, že sa o seba v akejkoľvek situácii sama postarám. Tým sa moje cestovateľské dobrodružstvo stupňovalo, až som vyrazila sama na štyri mesiace do Ázie," opisuje Vendula.

01 - Modified: 2024-11-21 15:06:38 - Feat.: - Title: Šimon cestoval 24 hodín „vlakom smrti” v Mauritánii. Prvá pol hodina bola peklo, hovorí 02 - Modified: 2024-11-19 13:54:21 - Feat.: - Title: Influencerka Dominika: Pracujem nonstop. Je stereotyp, že nerobíme. Jazvy po autonehode prijímam doteraz 03 - Modified: 2024-11-19 08:43:58 - Feat.: - Title: Európske historické hotely získali významné ocenenie, bodovali aj tie zo Slovenska 04 - Modified: 2024-11-15 20:00:00 - Feat.: - Title: Tam, kde oddychovala šľachta: Spoznajte región Dolného Rakúska vzdialený len dve hodiny od slovenských hraníc 05 - Modified: 2024-11-14 11:45:22 - Feat.: - Title: Za 150 000 eur v Očovej parádny dom, v New Yorku výhľad na smeti. Čo všetko môžeš získať za túto sumu v rôznych kútoch sveta?
menuLevel = 2, menuRoute = style/cestovanie, menuAlias = cestovanie, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
22. november 2024 00:39