Pred mesiacom obletela celý svet snímka dlhého radu, vedúceho na najvyššiu horu sveta - Mount Everest. Sezóna výstupu na vrchol je tento rok opäť už v plnom prúde a rekordný počet výletníkov za sebou zanecháva úplnú paseku, uvádzajú Lidovky.
Cesta na vrchol je síce pre bežného smrteľníka drahá - vyjde vyše 26-tisíc eur, ale spoločnosti, ktoré organizujú cestu na Mount Everest v posledných rokoch zľavili. Podľa agentúry AP predovšetkým na odstraňovaní odpadu.
Na hore je toľko odpadu, že ho horolezci využívajú ako orientačné body. Tento rok je, čo sa týka odpadu, výnimočný natoľko, že zaskočil aj šerpov (vysokohorskí nosiči v pohorí Himaláje), ktorí sa starajú o jarné upratovanie.
Neporiadok sa hromadí predovšetkým na južnom svahu pri 4. výškovom tábore, vo výške okolo osemtisíc metrov nad morom, okolo najvyššie položeného tábora na Mount Evereste, len kúsok pod vrcholkom. Silný vietor navyše odpad roznáša všade po okolí. A nielen odpad.
Šerpovia pravidelne nachádzajú aj stany, ktoré horolezci zanechajú v táboroch. Mnohí z nich sa totiž stretávajú s dýchacími problémami a žalúdočnými nevoľnosťami a radšej než zniesť stany dole, nechajú ich pod vrcholom.
Abandoned tents, oxygen tanks and eight tonnes of human waste threaten communities near Mount Everesthttps://t.co/cm108oLDcO pic.twitter.com/FYQvLb9eio
— ITV News (@itvnews) 24. června 2019
"Výška, hladina kyslíka, nebezpečné ľady, klzké úbočia a zlé počasie na južnom svahu nám komplikujú upratovacie práce. Zbieranie a znášanie ťažkých vecí, ktoré vietor odvial, robia prakticky nemožným," popísal pre AP Šerp (obyvateľ pohoria Himaláje) Stewen Dawa, ktorý viedol upratovací výstup na vrchol minulý mesiac. Sám sa už posledných dvanásť rokov snaží udržiavať vrcholky hôr nezamorené.
"Trvalo nám takmer hodinu, kým sa nám podarilo vykopať z ľadu jeden stan, aby sme ho mohli zniesť dole," uviedol Šerp. Jeho tím od roku 2008 zniesol z Everestu 20 ton odpadu. Podľa odhadov šerpov v poslednom tábore zostáva okolo ďalších piatich ton odpadu a približne 30 ďalších stanov.
Je pritom veľmi zložité odhadnúť, nakoľko je Everest odpadom zamorený, pretože znečistenie sa prejaví až v momente, keď sa začne topiť sneh. Tamojšie životné prostredie však neohrozujú len odpadky.
Osem ton výkalov za sezónu
"Najväčším problémom je biologický odpad. Stovky ľudí tu strávia týždne a na toaletu chodia von," uviedol bývalý predseda Nepálskej horskej asociácie Ang Tshering. Napríklad len v druhom výškovom tábore zostalo po minuloročnej sezóne do osem ton ľudských exkrementov.
Niektorí horolezci totiž nepoužívajú toalety, ale namiesto toho vyhrabú dieru do snehu a uľavia si do nej. Počas každoročného obdobia topenia snehu potom výkaly a záplava odpadu steká do údolia smerom k základnému táboru a k dedinám pod ním.
Ľudia žijúci v oblasti základného tábora často používajú sneh ako zdroj pitnej vody. V súčasnosti tak hrozí, že topiace sa "toalety" horolezcov kontaminujú pitnú vodu.
"Počas našej expedície do druhého výškového tábora osem z našich desiatich šerpov dostalo silné bolesti žalúdka zo zlej vody," uviedol pre AP John All, profesor zaoberajúci sa životným prostredím na Western Washington University, ktorý vystúpil na Everest v rámci výskumnej expedície.
Niektorí aktivisti sa už snažia s problémami so znečistením bojovať. Napríklad Ang Dorjee, ktorý predsedá nezávislému výboru na kontrolu znečistenia Everestu, už od nepálskej vlády požadoval, aby zaviedla určité pravidlá pre výstup na horu, ktorú miestni označujú ako božstvo či "Sagarmatha" - matku sveta.
Chýba regulácia
"Problémom je, že neexistujú žiadne nariadenia, ktoré by regulovali odnášanie odpadu a výkalov. Niektorí horolezci síce používajú biologicky rozložiteľné vrecká, ktorých materiál obsahuje enzýmy, urýchľujúce rozklad výkalov, ale väčšina z ľudí mieriacich na Everest také vybavenie nemá," upozornil Dorjee. Vrecká sú totiž drahé a musia sa dovážať z USA.
Nepálska vláda, ktorá je zo značnej časti závislá na zdrojoch z turizmu, už však pripravuje plán, ktorý by mohol znečisťovanie zaraziť. Každý z horolezcov bude musieť pred výstupom zložiť zálohu štyritisíc dolárov (v prepočte približne 3 500 eur) a predloží všetko vybavenie, ktoré bude pri ceste nahor využívať.
Ak sa na konci cesty nebude zoznam vybavenia zhodovať s realitou (napríklad bude chýbať jeden zo stanov), horolezci nedostanú depozit späť. Zákon je však stále vo forme návrhu.