Vyrobili ju len v dvoch kusoch a v 30. rokoch v Kopřivnici uzrela svetlo sveta. Motorový vlak M 290.0, známy pod názvom Slovenská strela.
Zatiaľ čo sa jeden kus dočkal (už pomaly končiacej a drahej) rekonštrukcie, po ktorej bude znovu pojazdný a bude jednou z hlavných atrakcií nového Múzea nákladných automobilov Tatra v Kopřivnici, druhý mal menej šťastný osud, uvádza portál iDnes.cz.
Keď v roku 1936 vycestovala na trasu Praha - Brno - Bratislava dvojica luxusných motorových vozidiel z kopřivnickej továrne Tatra, išlo o výkladnú skriňu - ako československých dráh, tak aj samotného výrobcu.
Vlaky na prvý pohľad uchvacovali moderným aerodynamickým tvarom, pod ktorým bol podpísaný tím slávneho kopřivnického šéfkonštruktéra Hansa Ledwinku.
Svetový unikát pre majetnejších
Svetovým unikátom však bol elektromechanický prenos výkonu podľa patentu elektrotechnika Jozefa Sousedíka. Aj vďaka tomu dokázali vlaky prekonať vzdialenosť medzi Prahou a Bratislavou za 4 hodiny a 18 minút.
Trať v tej dobe umožňovala vozidlám jazdiť plnou rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu iba v rekonštruovaných úsekoch, v miestach staníc bolo treba pribrzdiť na šesťdesiatikilometrovú rýchlosť.
Avšak vďaka svojmu technickému riešeniu dokázala Slovenská strela plynule spomaľovať aj zrýchľovať bez toho, aby to cestujúci príliš pocítili.
Jej vtedajšiu aj aktuálnu podobu si pozrite v galérii:
"Slovenská strela bola určená pre majetnejšiu klientelu. Miestenky boli povinné, preprava na státie nebola možná," priblížil kurátor Múzea nákladných automobilov Tatra v Kopřivnici Radim Zátopek.
Na premávku na trati Praha - Bratislava úplne stačili dva vozne. Striedali sa každý druhý deň, "oddýchli" si len vtedy, keď ich kvôli servisu v Kopřivniciach dočasne nahradili parné vlaky.
Dráhy uvažovali aj o výrobe ďalších vozidiel pre nové trate, ale nakoniec z toho zišlo. "Svoje hrala aj vysoká cena," podotkol Zátopek. Jeden vlak vtedy vyšiel milión korún.
Prevádzka oboch vozidiel sa nezaobišla ani bez nehôd. Vozidlo číslo 002, ktoré sa zachovalo dodnes, malo za sebou zrážku s mŕtvym prasaťom, ktoré vypadlo z nákladného vlaku, aj smrteľnú nehodu, keď zrazilo fotografa stojaceho na koľajniciach. Snímka vlaku sa mu podarila, zrážku neprežil. Z oboch havárií vlak vyviazol iba s drobnými odreninami.
Odstavený automobil lákal opilcov, zničil ho požiar
Horšie na tom bol vlak 001. "V máji v roku 1938 sa pri Modriciach čelne zrazil s nákladným automobilom. Kvôli rozsahu poškodenia bol prevezený na opravu späť do Kopřivníc, kde zostal niekoľko mesiacov. V tej dobe mal najazdených už 230-tisíc kilometrov," priblížil Zátopek.
S nástupom vojny sa však zlatá éra Slovenskej strely skončila. Rozdelením Československa v roku 1939 jej pravidelnú prevádzku ukončili. Počas vojny stáli vlaky v halách v Prahe, odkiaľ vychádzali len občas.
"Po skončení vojny slúžili prevažne na prepravu vládnych činiteľov. Jazdili aj do zahraničia, napríklad do Nemecka a využívali sa aj na iných tratiach, vtedy sa už do nich predávali aj lístky na státie," opísal Zátopek s tým, že vlaky boli preťažované, a to sa prejavilo aj na zhoršení ich technického stavu.
Vlak M 290.001 bol teda v roku 1953 odstavený. "Slúžil ako zdroj náhradných dielov pre druhý, ktorý bol určený ako záloha pre vládne jazdy," pripomenul kurátor.
Následne skončil v Studénke. Počítalo sa s jeho rekonštrukciou, namiesto toho však vlak zostal na odstavenej koľaji, kde postupne chátral. V roku 1960 ho zničil požiar.
"Prečo, nie je dodnes jasné. Podľa jednej verzie sa mohol chytiť od iskry z parného vlaku, podľa ďalšej stáli za požiarom opilci, ktorí si z odstaveného vlaku urobili nocľaháreň," uzavrel Zátopek.
V rovnakom roku sa druhý vlak dostal do zbierky Lašského múzea v Kopřivnici. Už bol starý, neskôr sa však dočkal čiastočnej a teraz aj úplnej obnovy. Prežil aj vďaka náhradným dielom z prvého vozidla.